Spovede spoza kamery: Aké je zákulisie slovenských filmov?

28.11.2017 07:00
Všetko alebo nič
„Film Všetko alebo nič je komédia, takže z pohľadu kameramana to nie je žáner, pri ktorom sa vybúri,“ tvrdí o filme podľa bestselleru Evy Urbaníkovej jeho kameraman Peter Bencsík. Autor:

Slovenský film v posledných rokoch ožíva. Napriek tomu aj pri filmoch, ktoré sú divácky úspešné či bodujú na filmových festivaloch, si ľudia vedia sťažka spomenúť na meno režiséra. Človek za kamerou ostáva takmer neznámy.

V ankete sme preto nechali prehovoriť kameramanov štyroch domácich filmov, ktoré v poslednom čase nejakým spôsobom zarezonovali: doteraz najnavštevova­nejšieho filmu tohto roka, komédie Všetko alebo nič, snímky Eva Nová, ktorá získala prestížne ocenenie z filmového festivalu v Toronte, ako aj päť slovenských filmových cien Slnko v sieti, filmu Piata loď, ktorý na známom filmovom festivale Berlinale vybojoval prvé ocenenie v histórii slovenskej kinematografie, a snímky Nina, ktorá na festivale vo Varšave získala Cenu medzinárodnej filmovej kritiky FIPRESCI. Kameramanov sme sa pýtali na ich spoluprácu s režisérmi daných filmov, na špecifiká nakrúcania, a tiež na konkrétnu scénu, ktorá im najviac utkvela v pamäti.

Všetko alebo nič (2017)

Kamera: Peter Bencsík

„S režisérkou Martou Ferencovou som spolupracoval na rozprávke Řachanda, no spoznali sme sa už pri tvorbe seriálu Ordinácia v ružovej záhrade. Film Všetko alebo nič je komédia, takže z pohľadu kameramana to nie je žáner, pri ktorom sa vybúri, pracuje kreatívne so svetlom, kompozíciami. Tam ide o to, pobaviť diváka. S režisérkou sme si ale vytýčili určité zahraničné vzory, napríklad snímku Denník Bridget Jonesovej, ktoré sa nám páčili, pri ktorých sa diváci cítia dobre, a tým sa inšpirovala aj kamera. Z nakrúcania si spomínam na scénu, v ktorej mala Táňa Pauhofová oznámiť hlavnému hrdinovi, že je tehotná a že od neho odchádza. Potrebovali sme vytvoriť smutnú atmosféru, a tak som sa rozhodol spraviť to pri zapadajúcom slnku, keď už svietia lampy, ale ešte nie je úplná tma. Čo znamená, že sme boli v časovom tlaku. No a do toho sa pokazil ostričovi monitor… Napokon to ale vyšlo úžasne, na pľaci bola vtedy aj autorka predlohy Evita Urbaníková, ktorá sa pri tej scéne rozplakala.“

Eva Nová (2015)

Kamera: Ján Meliš

„S režisérom filmu Markom Škopom sme sa na škole minuli, no jeden pedagóg ma odporučil na jeho študentské cvičenie, a tak sa začala naša spolupráca. Neskôr sme spolu robili dokumenty Iné svety či Osadné, ktoré zarezonovali aj na festivaloch. A takisto sme spolu rozbehli producentskú spoločnosť Artileria, takže tá naša spolupráca je dlhodobá. Vieme, čo môžeme jeden od druhého čakať, a to je fajn. Hraný film Eva Nová bol po sérii dokumentov zmenou. Predtým som bol skôr zvyknutý točiť pri prirodzených podmienkach, ktoré poskytuje prostredie. V hranom filme sa atmosféra vytvára. Hoci v tomto prípade sme sa takisto snažili maximálne potlačiť umelé osvetlenie, chceli sme, aby to pôsobilo autenticky. Medzi zábermi mi v pamäti utkvela najmä scéna, v ktorej hlavná postava, ktorú stvárnila Emília Vášáryová, prežívala najťažšie chvíle. Rozhodli sme sa, že budeme s kamerou jazdiť pred ňou asi v metrovom odstupe. Bolo to náročné, musel som cúvať, zároveň držať rovnaký odstup, aby sa nestratila ostrosť.“

Piata loď (2017)

Kamera: Denisa Buranová

„Režisérka Iveta Grófová si so mnou odskúšala spoluprácu už pred Piatou loďou, pri jednom dokumentárnom filme. Pri tom projekte sme si k sebe našli cestu a Piata loď bola prirodzeným pokračovaním spolupráce. Bolo skvelé, že sme mali k dispozícii literárnu predlohu Moniky Kompaníkovej, ktorá má výtvarné vzdelanie a do knihy vniesla veľmi silnú vizuálnu predstavivosť, ktorú sme my prenášali na filmové plátno. Špecifické na tomto projekte bolo, že vo filme sa na svet nahliada očami 10-ročnej hlavnej hrdinky Jarky. Kamera sa viac upriamovala na veci a detaily, ktoré si všíma dieťa. Takže film nadobudol až akýsi rozprávkový charakter. Je pre mňa náročné určiť nejakú výraznú scénu, ja som do svojich projektov vždy tak citovo zaangažovaná, že hodnotiť ich dokážem možno až s odstupom rokov. Mala som však rada scény nakrúcané v interiéri Jarkinho bytu. Podľa predlohy sme výtvarne spracovali veľa detailov, takže to nebol len nejaký sterilný panelák, ale priestor plný neporiadku, ktorý ale vytváral osobitý štýl.“

Nina (2017)

Kamera: Norbert Hudec

„Juraj Lehotský študoval takisto ako ja fotografiu na ŠUP-ke, no kým ja som šiel na kameru, on sa dal na dokument. Keďže sme však vzišli z toho istého prostredia, začali sme spolupracovať na tvorbe dokumentov a neskôr sa cez hrané filmy dostávali ďalej. Naša spolupráca nie je exkluzívna, skôr cyklická. Film Slepé lásky nakrúcal napríklad s ďalším absolventom ŠUP-ky Jurajom Chlpíkom. Nina nebol jednoduchý projekt, pretože Juraj pracoval na filme aj počas nakrúcania. Veľmi dôležitá bola komunikácia medzi nami, musel som rýchlo pochopiť, o čo mu ide pri zmenách priamo na pľaci. Napokon som mu vďačný, že žáner sociálnej drámy, kde kameramanská práca musí byť strohá, obohatil napokon aj o snové pasáže, ktoré dali aj divákovi možnosť vydýchnuť si. Medzi vizuálne pekné veci radím scény s prístavnými žeriavmi, nočné zábery z člnov, no pri našej práci platí aj to, že niektoré najokázalejšie veci sa robia najľahšie, a drinou môže byť záber, ktorý vo filme pôsobí úplne triviálne.“

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Peter Bencsík #Norbert Hudec #Kamera 2017 #Ján Meliš #Denisa Buranová
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk