Dej filmu sa začína v noci, keď traja mladí surferi vyrazia na búrlivé more. Divák – aj pre názov filmu – o mladíkov trnie strachom, no zároveň ho fascinujú skvele nakrútené zábery chlapcov priamo vo vnútri vĺn. O chvíľu sa upokojí, pretože mladíci sedia v aute a vezú sa domov. Lenže čoskoro im začnú klipkať od únavy oči a keď šofér namiesto namrznutej cesty lemovanej vrtuľami veterných elektrární pred sebou vidí zvlnené more, divák tuší, že je zle. Náraz, nehoda. Strih. Matke jedného zo surferov volajú domov…
Vo filme sa veľa nerozpráva, je viac obrazovo-hudobný. Potom sa preskočí do nemocnice v Le Havre, kam za 17-ročným Simonom prídu rozvedení rodičia. Dá sa chlapec ešte zachrániť alebo je jeho existencia len ilúziou? Lekár vyhreší mladú zdravotnú sestru, že pred rodičmi sa Simonovi prihovára, ako keby ešte žil, pritom jeho mozog už je mŕtvy a keby lekári odpojili prístroje, chlapcovo srdce hneď prestane biť. Sestra tak rodičom dáva nádej, ktorá už nie je. A na scénu nastupuje mladý lekár, ktorý potrebuje od rodičov získať súhlas s darovaním orgánov.
Znie to ako horor, ale mladý lekár sa snaží byť empatický. Vysvetľuje rodičom, že môžu odmietnuť alebo komusi inému zachrániť život. Simonov otec to nevydrží a vyletí na lekára, čo si to dovoľuje, keď sám ani nemá deti. Matka len plače a bez slova odíde. V ďalšom zábere vidíme mladého lekára, ako si z počítača púšťa spev vzácneho vtáčika. Zdravotnej sestre sa lekár páči, no toho viac zaujíma ornitológia. Rozpráva jej, že za tým vzácnym vtáčikom by cestoval aj do vzdialeného Oranu. Zdravotná sestra súcití s rodičmi, ktorých syna držia pri živote už len prístroje, no sama nie je o nič šťastnejšia.
A do toho sa v Paríži odvíja iný príbeh, ženy-matky, ktorá má degeneratívnu chorobu srdca a bez transplantácie sú jej dni zrátané. Lekárka nalieha, aby sa dala operovať, no ona sa bojí operácie. Pritom má dvoch dospievajúcich synov, o ktorých sa tiež bojí a pre ktorých by stálo za to žiť. A aj pre bývalú partnerku, klaviristku, na ktorej koncert sa z posledných síl vyberie. Nevládze už ani len vyjsť po schodoch, musí ju tam vyniesť uvádzač. Klaviristka, s ktorou si boli kedysi veľmi blízke, sa až teraz dozvedá o jej vážnej chorobe.
Niekomu sa film zdá sterilný, chladný a bez emócií, iný, naopak, ocení, že Francúzi vždy vedeli nakrúcať filmy bez citového vydierania. Pravdu má jeden aj druhý – o nešťastnom Simonovi sa vo filme veľa nedozvieme, sú tu len náznaky, že práve zažíval silnú prvú lásku, čo sa však stalo s jeho frajerkou, to si môžeme len domýšľať.
Dojemné scény však vo filme sú – napríklad keď lekár, ktorý rodičov nakoniec presvedčil na darovanie orgánov, pred vyňatím Simonovho srdca kolegov zastaví, aby Simonovi povedal, že rodičia ho ľúbia a do uší mu zo slúchadiel pustí obľúbenú hudbu od frajerky. Takže súhlasiť sa dá aj s ďalším divákom, ktorý o snímke napísal: „Atmosférický film, ktorý som vydržal, aj keď nemám v láske doktorské filmy ani nezávislácke pohľady na rozbúrené more.“ Film sprevádza zaujímavá hudba Alexandra Desplata, ktorý skladal muziku aj k filmom Kráľovná, Podivuhodný prípad Benjamina Buttona či Kráľova reč.
