Hviezdne vojny aj naďalej ťažia z kultovej značky

Vzrušené očakávanie nadšencov Hviezdnych vojen sa vo štvrtok konečne naplnilo, krátko po medzinárodnej premiére v Los Angeles dorazil do našich kín ôsmy diel s podtitulom Poslední Jediovia.

16.12.2017 09:00
Daisy Ridley Foto:
Daisy Ridleyová ako Rey v snímke Star Wars: Poslední Jediovia.
debata

Režisér sedmičky J. J. Abrams predstavil v Star Wars: Sila sa prebúdza hrdinku Rey (Daisy Ridleyová), z ktorej sa možno stane nová rytierka Jedi. Začiatok tretej trilógie tak odkázal na prvý film z roku 1977 Georgea Lucasa, kde sa z pastiera Luka Skywalkera vykľul bojovník s nadprirodzenou silou a nová nádej odpadlíkov bojujúcich proti diktátorskému Impériu.

Kritici sa zhodli, že Abramsovi to v roku 2015 vyšlo viac ako slušne a brúsili si zuby na „dvojku“. Scenár a réžia Riana Johnsona, autora najnovšej starwarsovky, ich doslova uchvátil, britský Guardian dal filmu plný počet hviezdičiek, rovnako pozitívne ho hodnotia magazíny Variety, Telegraph či odborné filmové periodikum Little White Lies.

Je pravda, že snímka poctivo spĺňa všetky kritériá poriadne tučného blockbustra, dokonca s bonusom, od myšlienkovo vyprahnutého, insitného príbehu si môžete pokojne odskočiť do bufetu po pukance. Poslední Jediovia majú predizajnovanú, hypermodernú digitálnu estetiku, ikonický soundtrack a hlavne kvôli hltačom nostalgie kultového fenoménu sa autori vracajú k ikonickým hrdinom zo 70. rokov. Autori vytiahli hercov Carrie Fisherovú a Marka Hamilla z polozabudnutia, no s princeznou Leiou a Lukom Skywalkerom šibrinkujú v príbehu nešikovne nelogicky. Ostatne všetkým scenáristicky naprogramovaným postavám chýbajú presvedčivé motivácie.

Donekonečna a ešte ďalej

Star Wars je preľudnená space opera a sci-fi príbeh o medzigalaktickom boji vzbúrencov a diktátorov je nastavený tak, aby mohol seriálovo pokračovať. Pridávanie postáv a nových svetov môže trvať donekonečna. Aj v úcte voči kultovej klasike by si mali tvorcovia vedieť povedať dosť, no hollywoodski producenti ťažia zo značky usilovnejšie ako permoníci.

Už George Lucas zasial do fantasy sveta množstvo vzájomne prepojených postáv. Presnejšie by sedelo označenie sci-fi soap opera či telenovela, ktorá má tendenciu, a zdá sa, že stále i potenciál, ťahať sa naprieč desaťročiami. Otázkou je, aký to má význam. Najnovšie posledné dva filmy sú dôkazom, že pôvodné Hviezdne vojny mali svoje miesto v čase svojho vzniku, v 70. a 80. rokoch. Na Lucasov odkaz nadviazali ideovo vyprázdnené, efektné produkty. Vedia vôbec fanúšikovia, čomu kedysi prepadli a čomu holdujú dnes?

„Pôvodné tri Lucasove filmy boli priznanou paródiou s množstvom citácií,“ hovorí filmový teoretik Martin Ciel a vyzdvihuje dôležitý fakt, že na rozdiel od dvoch ďalších trilógií si Lucasove Hviezdne vojny uťahovali samy zo seba. „Práca so žánrom bola hrou, Hviezdne vojny boli vedome a schválne infantilné.“ To, že sa zo Star Wars stal fenomén, umelo vyživovaný marketérmi, je podľa jeho názoru smutné. „Všetky nasledujúce filmy, ktoré sa v danom fiktívnom svete odohrávajú, sú vykalkulovanou exploatáciou.“

V 70. rokoch sa podľa Martina Ciela Star Wars úspešne chytili, pretože Hollywood sa vtedy pohrával sám so sebou, prostredníctvom autoreferecie. Pôvodné Hviezdne vojny zosmiešňovali svoj svet, parodicky citovali žánrové klišé, od kostýmov až po mágiu sily. Dnešné hviezdne pokračovania sú na rozdiel od toho patetické a humor škôlkarsky.

„Po Star Wars: Sila sa prebúdza som si uvedomil, ako to kleslo. Filmu veľmi ublížili počítačové efekty. Lucas ich svojho času používal cielene infantilne s komickou nadsázkou, a divák ich nebral vážne,“ vysvetľuje Ciel. Na nové Star Wars sa kvôli dokonalým digitálnym efektom divák pozerá ako na „vážny akčák“.

Star Wars na mŕtvom bode

„Sci-fi žáner funguje v kinematografii v dvoch líniách. Hard sci-fi je technická, blockbusterová záležitosť a soft sci-fi je filozofická, špekulatívna. Obe sa počas rokov posunuli a v mnohom sa spájajú. Je viacero súčasných dobrých sci-fi filmov ako Gravitácia, Marťan či District 9 Neila Blomkampa, ktorý je parafrázou na rasizmus. To sú len príklady, že so sci-fi sa dá pracovať zaujímavo a kreatívne, nie je to petrifikovaný, uzavretý žáner. Prvé Hviezdne vojny zo 70. a 80. rokov boli parodické, čo reflektovalo, že žáner space opera sa už nevyvíja a pýta si inováciu. Lucasova komická trilógia poukazovala presne na toto. To isté sa stalo vo westerne v 50. rokoch (na ktorý nadviazal subžáner spaghetti western pozn. red.).“

Podľa Ciela Hviezdne vojny zneužívajú žánrovú pamäť a fanúšikovstvo. „Netvrdím, že film musí v zásade priniesť niečo nové, no v ostatných dieloch nie je ani náznak hravosti s témou,“ uzatvára kriticky Ciel.

Dnešné Hviezdne vojny sú pragmatický filmový produkt. Na druhej strane sú unikátnym fetišom, fanúšikovia sú totiž schopní milovať ságu už niekoľko desaťročí a prijať ju aj s jej nedostatkami.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Hviezdne vojny #Martin Ciel #Star Wars: Poslední Jediovia