Na jednom z najvýznamnejších medzinárodných festivalov snímka získala prvú cenu pre slovenský film od vzniku samostatnej republiky. V sekcii Kplus zameranej na filmy pre deti ho detská porota ocenila Krištáľovým medveďom.
Snímku uviedli na viac ako štyridsiatich svetových festivaloch, začiatkom decembra získala Piata loď cenu pre najlepší film na prestížnom festivale Silk Road v Číne a dve nové ceny má aj z estónskeho Tallinn Black Nights Film Festivalu. Mimoriadne sa počas roka darilo aj ďalším domácim filmom.
Nielen pre deti
Hrdinkou Piatej lode je desaťročná Jarka (Vanessa Szamuhelová), dcéra nezrelej slobodnej matky, ktorá si neplní materské povinnosti a odmieta niesť zodpovednosť. Jarku rodičovsky zanedbáva, čím krehké dieťa citovo zneužíva a napokon ho opustí. Dievčatko sa rozhodne dospelým vzoprieť a uniknúť z reálneho sveta. Nasťahuje sa do chatky v bratislavských vinohradoch, kde si spolu s kamarátom Kristiánom (Matúš Bačišin), ktorý je síce z úplnej, dobre situovanej rodiny, no jeho domov je rovnako chladný ako Jarkin, vytvoria vlastnú verziu domova. Keď sa Jarka dostane ku kočíku s dvoma bábätkami, rozhodne sa o ne postarať lepšie, ako to videla vo vlastnej rodine. Útek detí nie je naivnou hrou, ale zúfalým volaním po láske, ktorá im u najbližších chýba.
„Vo filme je scéna, keď babka Irena umiera v nemocnici a snaží sa načiahnuť za dcérou. Dcéra nedokáže posunúť ruku, aby sa dotkli, aj keď ich delí len päť centimetrov. Práve tento moment definuje všetky vzťahy v príbehu a odráža sa aj v reálnom živote. Niekedy by totiž stačilo o päť centimetrov posunúť ruku, aby sa vzťah potvrdil,“ povedal pre Pravdu spoluscenárista filmu Marek Leščák.
Grófovú rovnomenná knižná predloha Moniky Kompaníkovej zaujala „návodom“ na to, ako možno kompenzovať nedostatok a dostať sa z neutešivej situácie pozitívne.
Piata loď je rodinnou drámou o zdedenej neláske, no podľa recenzenta portálu Cineuropa je aj dobrodružným filmom, dej sa totiž v polovici radikálne láme. Sociálne ladená rodinná dráma sa prehupne do dobrodružstva dvoch desaťročných detí, ktoré sa štylizujú do role „dospelákov“. Recenzent oceňuje Grófovej voľnú adaptáciu a nachádza trefné paralely s rodinnou komédiou Wesa Andersona Až vyjde mesiac. Aj tu sa totiž detskí hrdinovia, omnoho zodpovednejší ako ich rodičia, vyhraňujú voči svetu dospelých – paradoxne napodobňovaním ich správania.
Nachádzať nové cesty
Pre Ivetu Grófovú bola Piata loď výzvou vyskúšať si opäť niečo nové. „Principiálne som pri tomto filme zvolila iný prístup ako pri medzižánrovom Až do mesta Aš.“ V celovečernom debute zvolila drsný, grungeový paradokumentárny štýl, pri druhom filme opäť stavila na silný príbeh zo špecifického prostredia a vyzdvihla ho pôsobivo výtvarne. Rozprávanie stojí na výraznej atmosfére, viacnásobných kontrastoch, tichých emóciách a predovšetkým na príťažlivej a aktívnej hrdinke odhodlanej zmeniť svoju situáciu.
Foto: Denisa Buranová
„Potrebovala som nájsť talentované dieťa, ktoré to ustojí a na plátne bude dostatočne zaujímavé. A hľadala som veľmi dlho. Nemám vo zvyku chodiť po kastingových agentúrach, prechádzala som skôr školy, detské tábory, a bolo ich naozaj mnoho. Do najužšieho výberu sa dostalo sto dievčat, tie potom absolvovali herecké skúšky a z nich som napokon vybrala Vanessu Szamuhelovú,“ priblížila režisérka v rozhovore pre Pravdu. Výkon dvanásťročnej Vanessy Szamuhelovej je jednou z dominánt filmu, debutujúcu herečku ocenili nielen diváci, ale aj festivalové poroty.
„Hľadali sme špecifiká a detaily detského vnímania,“ prezradila kameramanka filmu Denisa Buranová. Jej výkon bol nominovaný na výročnú cenu Kamera 2017. Grófová sa snažila, aby Kompaníková na plátne svoju knihu videla. „Pri Až do mesta Aš bolo výzvou uchopiť prostredie, ktoré bolo väčšinou veľmi autentické. Pri Piatej lodi to bolo vytvorenie filmového sveta tak, aby sa poetikou, výtvarnom a postavami čo najviac podobal tomu, ako bol vykreslený v knihe,“ hovorí Grófová, ktorá vníma každý projekt ako výzvu vykročiť inou cestou. Tohto tvorivého princípu sa chce držať aj pri ďalšom projekte.
Úspešný festivalový rok pre slovenskú kinematografiu Piatou loďou len odštartoval. Celovečerný debut Terezy Nvotovej Špina uviedli na festivale v Rotterdame a viacero významných ocenení pozbieral na ďalších medzinárodných filmových prehliadkach. György Pálfi premiéroval roadmovie Out v canneskej sekcii Iný pohľad a študent bratislavskej VŠMU Michal Blaško súťažil na rovnakom festivale s krátkou drámou Atlantída 2003. Na festivale v Toronte premiéroval rodinnú drámu Nina Juraj Lehotský a dramaturgov tohto významného festivalu, kde je malým víťazstvom už zaradenie do programu, zaujal aj krátky film Magic Moments študentky réžie na VŠMU Martiny Buchelovej.
Slovenskú tvorbu si nevšimli len zahraničné festivaly, v našich kinách jej dôveroval rekordný milión divákov. Najviac ľudí videlo krimidrámu Čiara Petra Bebjaka oceneného za réžiu na karlovarskom festivale. Aj keď sa Piata loď u divákov nestretla so záujmom, aký by si zaslúžila, je najúspešnejším slovenským filmom uplynulého roka.
