Jednotku si kvôli nej zaplo najviac ľudí od decembra 2015 s výnimkou športových relácií a prenosov.
Na Prvý sviatok vianočný sa na príbeh Márie Terézie naladilo viac ako 770-tisíc slovenských divákov. Druhý diel mal premiéru v utorok večer a takmer 790-tisíc ľudí bolo zvedavých na to, ako sa peripetie s láskou a vládnutím najvýznamnejšej uhorskej panovníčky vyvinú.
Dobré podhubie pre drámu
Príbeh sa odohráva v 18. storočí, keď európske veľmoci zápasili o územia a doba priala najmä nekompromisným bojovníkom a vypočítavým špekulantom. Jedným z najmocnejších a najbohatších panovníckych rodov boli práve Habsburgovci, no cisár a viacnásobný kráľ Karol VI. Habsburský mal problém. Jeho jediný syn Leopold Ján zomrel ako sedemmesačný, potom už cisár nesplodil mužského potomka. Vlády sa má teda ujať manžel najstaršej dcéry. Mladučká, sotva šestnásťročná Mária Terézia (Marie-Luise Stockinger) od malička vie, koho miluje, sobáš z lásky je však len jej naivným dievčenským prianím. Jej vyvolený František Lotrinský (Vojtěch Kotek) totiž do najnovších kráľovských plánov veľmi nezapadá. Tvrdohlavá mladá dáma sa však nemieni vzdať a na svojom cieli zapracuje, nech to stojí, čo chce.
Potenciál projektu možno v jeho zárodku odhadnúť len na základe scenára a ani čítavý príbeh nemusí byť zárukou, že výsledok bude fungovať. Jeho autorka, Češka Miroslava Zlatníková šla do projektu s osobným záujmom, nešlo o objednaný scenár, čo sa na výsledku pozitívne odrazilo. Jej rozprávanie je pútavé a pomerne dobre využíva potenciál histórie, od ktorej sa tvorcovia odpichli. Robert Dornhelm má skúsenosti s výpravnými filmami a réžiu zvládol bez zaváhaní. Dominantami filmu sú výtvarnosť, podporená kamerou Tomáša Juríčka a civilné herectvo, ktoré sa vyhýba preexponovanej štylizácii príznačnej nielen pre slovenskú televíznu, ale aj filmovú tvorbu.
Hlavná postava je plastická, jej prerod z roztopašnej teenagerky na emancipovanú političku má ten správny náboj. Tvorcovia našťastie nehrajú na city, ustrážili si pátos aj heroizovanie hlavnej hrdinky. Politika komplikovaných vzťahov je však zjednodušená a konflikty sa často rozuzlia samy od seba, no v zásade to diváka nevyruší, motivácie sú vierohodné a hlavní hrdinovia živí.
Námietkam zo strany historikov sa však film pravdepodobne nevyhne. Netreba však zabúdať, že ide o dramatické dielo vychádzajúce z osudov konkrétnych ľudí a spoločensko-politických reálií, nesnaží sa podať verný obraz doby, len sa ňou inšpiruje a dotvára ju podľa vlastných autorských preferencií.
Mária Terézia je predovšetkým romanca a recykluje stereotypy tohto žánru. Od obdobných snímok sa neodlišuje ničím zásadným, je však inteligentne ustráženou romantikou pre masy a neurazí ani náročného diváka, ktorý nečaká zázraky. Nie je príkrou historickou drámou, hrdinovia sú aj napriek dôrazu tvorcov na dobové zvyky súčasní a rozprávanie odľahčuje nevtieravý humor.
Príbeh je vymyslený a tvorcovia to sebavedomo priznávajú, no v porovnaní s historickou drámou Mária Antoinetta filmárky Sofie Coppola je tu autorská licencia skôr ospravedlnením historických nepresností, nie umeleckým výrazom.
Menej opatrnosti
Slovenská verejnoprávna televízia nadviazala na súčasný európsky trend koprodukcií a investícia sa vyplatila. Kvalitný nadštandard by snímka bez honosného rozpočtu a filmových profesionálov zo Slovenska, Čiech, Rakúska, Maďarska a Nemecka dosiahla len sťažka. Film výrazne presahuje hranice tuzemskej televíznej produkcie. Chvíľu však potrvá, kým budú obdobné európske televízne projekty schopné konkurovať tvorbe amerických streamovacích a produkčných gigantov ako HBO či Netflix. Spájanie sa je však sľubným spôsobom, ako nabrať skúsenosti s náročnými projektmi a s tým aj sebavedomie. Odvaha odkloniť sa od televíznych schém zatiaľ Márii Terézii chýba, no svojho diváka si váži.
