Recenzia: Churchill bol vraj skvelý glosátor a ľudomil

„Najväčšou témou filmu je pre mňa Churchill,“ priznal režisér Joe Wright (Pokánie) v rozhovore pre portál Denofgeek. „Na začiatku filmu sa vezie v aute, sleduje ľudí na ulici v spomalenom zábere, vidíte, že ich miluje, no je od nich odtrhnutý, nepočuje ich. Neskôr však vyrastie, aby sa s nimi prepojil a stal sa ich hlasom.“ Wright zobrazuje Churchilla fyzicky izolovaného od vojny aj od ľudu, aj keď bol paradoxne považovaný za jeho hlas.

V roku 1940 začal vojnový konflikt ovplyvňovať prevažne rodiny narukovaných vojakov, bežný život v londýnskych uliciach sa zatiaľ tváril nedotknuto. Ľudia jazdili metrom, počúvali rádio, nakupovali na trhoch a chodili do práce. Práve Churchill musel nájsť spôsob, ako ich o vyhrotenom svetovom konflikte informovať, a zároveň sa postaviť za slobodu, aj keď si bol vedomý, že pokojný deň sa pre predavačov či murárov nateraz skončil.

Najtemnejšia hodina je zhovievavým portrétom muža s dobre fungujúcim morálnym kompasom a v každej situácii presvitá sympatizujúci autor. Film vyzdvihuje Churchillove ikonické prednosti – rečnícky talent a zásadovosť. Wrightova dominantná tendencia heroizovať a idealizovať Churchilla je síce jednostranná, štylizáciou a humorom však priznáva a odobruje svoju autorskú licenciu. Snímka nie je vážnou politickou drámou, ale divácky atraktívnou rozprávkou o hrdinovi, ktorý sa v kľúčovom momente postavil za správnu vec.

Tragikomédia o začiatku vojny

Christopher Nolan reflektuje rovnakú historickú udalosť – operáciu Dynamo – vo filme Dunkirk (2017). Zatiaľ čo Nolan odťažito observuje tisícky zahnaných anglických vojakov zúfalo čakajúcich na záchranu pred nacistickým vojskom priamo na vojnovom dunkirskom pobreží, Wrightov príbeh je komorný a nadľahčený. Frontu sa vyhýba, zameral sa na dianie v Londýne a približuje, ako sa so situáciou a otvárajúcim sa vojnovým konfliktom vyrovnávajú štátnici. Vážených politikov do veľkej miery glosuje a humor je aj hlavnou charakterovou črtou sympatického hlavného hrdinu.

„V scenári bol ,chumáč‘ starého bieleho muža sediaceho v izbe, ktorý sa s každým rozprával. Musel som nájsť spôsob, ako to povedať filmovo, pútavo a očarujúco,“ priblížil režisér v rozhovore pre spomínaný portál. Jedným z dôvodov, prečo sú vo filme eliminované exteriéry, je aj fakt, že sa odohráva v máji 1940, keď bolo v Anglicku nezvyčajne slnečno a teplo, no natáčanie prebiehalo v januári. Wright sa tak musel vyrovnať s tým, ako vytvoriť ilúziu slnka miznúceho za oknami temných miestností.

Šerosvit úmyselne vzbudzuje klaustrofobickú atmosféru, „zmrákanie sa“ na ťažké časy, na čo ostatne odkazuje aj názov filmu. Najtemnejšia hodina však nie je dusná politická dráma, Wright zobrazuje Churchilla ako starého čudáka, ktorý má v každom momente rukávy plné výstižne ironických replík. Scenárista Anthony McCarten je silný v dialógoch, no filmári nezvládli boj s lacnými trikmi a okato nimi masírujú divákove emócie.

Gary Oldman je v úlohe Winstona Churchilla absolútne presvedčivý – dokonale „imituje“ jeho gestikuláciu, chôdzu aj príznačný akcent a s najväčšou pravdepodobnosťou bude figurovať aj medzi oscarovými nominantmi na najlepší herecký výkon v hlavnej úlohe. Film má ostatne deväť nominácií na ceny Britskej akadémie filmových a televíznych umení (BAFTA) vrátane hlavných kategórií. Najtemnejšia hodina je tragikomédia o správnom dedovi Churchillovi, ktorý gestom a slovom „zachránil“ svet, a diváka, aj napriek dusnej téme, osvieži.