Stratiť sa z dohľadu prísnej, no milujúcej matky Marion (Laurie Metcalfová), dostať sa na výsokú školu v New Yorku a zažiť konečne niečo skutočné. Ešte predtým sa však stíha zamilovať, a nie jeden raz.
Kde sa vzala?
Lady Bird je tragikomédia o dievčenskom dospievaní so všetkým, čo k tomu patrí. Herečka a scenáristka Greta Gerwig ňou debutuje ako režisérka a momentálne je jednou z najoslavovanejších filmárok vlaňajška. Aj keď v našich kinách sa zatiaľ distribúcia Lady Bird nechystá, oscarová sezóna – v nomináciách snímka, minimálne výkonom hlavnej protagonistky, zaručene zamieša karty – je najlepšou príležitosťou zoznámiť sa s Gretou Gerwig. Ako poloamatérka bez filmového vzdelania vychádza z nezávislej newyorskej scény a jej talent si konečne začína všímať aj svet mimo cinefilských kruhov.
Väčšina filmov, v ktorých Gerwig účinkovala, sa v slovenskej distribúcii neobjavuje a sporadicky ich uvádzajú aj tuzemské festivaly, výnimkou bol film režiséra Mika Millsa 20th Century Women, kde stvárnila slobodomyseľnú fotografku. Gerwig má sotva tridsaťpäť rokov a účinkovala v dvadsiatich piatich filmoch, no nie je len talentovaná herečka – kritici oslavujú jej roztomilú spontánnosť a vyhlásili ju za najosobitejší mladý herecký typ na scéne, ale predovšetkým je skvelá scenáristka. Doteraz stála prevažne v tieni spoluautorov – režisérov ako Noah Baumbach, s ktorým napísala scenáre k filmom Frances ha – hlavne vďaka titulnej hrdinke Frances (Greta Gerwig) jeden z najpôsobivejších indie filmov poslednej dekády – či Mistress Amerika.
Herectvo ani réžiu nikdy neštudovala, absolvovala scenáristický kurz a s filmárom Joeom Swanbergom realizovala niekoľko lacných, nezávislých filmov kde reflektovali svoju generáciu, jej mestskú rutinu a témami i spôsobom realizácie spadajú do subžánru mumblecore. V LOL (2006) stvárnili obaja hlavné postavy a v Hana ide po schodoch (2007) im s obsadením pomohli ďalší kamaráti, „mumblecoristi“ – herci, scenáristi a režiséri v jednom – Andrew Bujalski či Mark Duplass. „Niekedy sa ma naozaj dotkne, keď sa ľudia spýtajú, či som pomáhala písať scenár. Musím ich poopraviť, že som nepomáhala, ale som spoluautorka. Dvíha mi to tlak,“ priznala Gerwig v rozhovore pre New York Times.
Preslávila sa ako múza spomínaného Baumbacha, s ktorým tvorí aj partnerský pár. Kto pozná poetiku jeho filmov, ktoré napísali spolu, zrejme očakáva, že Lady Bird bude v obdobnom duchu. Na prekvapenie však nie je. Gerwig si nič nedokazuje, nesnaží sa byť za každú cenu neokukaná, Lady Bird natočila ako malý film z prostej tvorivej potreby. Príbeh kreslí naoko banálny cyklus, ktorým prechádza množstvo americkej mládeže nielen v realite, ale aj v rade ďalších filmov, no výsledok je čarovne konkrétny. Gerwig z klišé vychádza, nedospieva k nemu.
Jeden rok maturantky je zhutnením dokonale odpozorovaných a filmárkou precítených situácií, ktoré sú univerzálne a zároveň osobité. Svoje postavy mala chuť držať za ruku, ako sama priznala, snažila sa nachádzať pre ne schodné východiská. Od jej živých charakterov a ich autentických pocitov sa nedá dištancovať. Postavy a dialógy sú kľúčovou ingredienciou, sú nositeľmi emócií a tvoria dominantu snímky.
Gerwigovej McPhersonovci sú prototypom ideálnej rodiny, majú ukážkové vzťahy. Hrdinovia sú morálne zorientovaní, čo im nebráni robiť chyby, sú v kolotoči bežných konfliktov, ktoré každý dôverne pozná. Lady Bird je unikátny práve tým, že reflektuje bezprostrednosť rodinného života. Každodennosť totiž každý prežíva ako malú osobnú drámu. Okamih, keď sa dieťa osamostatňuje a odchádza, je rozhodne jednou z najväčších drám v živote nielen detí, ale predovšetkým ich matiek.
Lady Bird je vo všetkých smeroch konzervatívny film, od priamočiarej narácie až po rámovanie prevažne statických záberov, čo zdôrazňuje „obyčajnosť“ situácie, v ktorej sa rodina dospievajúcej Cristine, jej spolužiaci a učitelia ocitajú. Rovnako „nevýstredný“ je aj soundtrack filmu, poskladaný z amerických „hitoviek“ zo začiatku milénia, ktoré hlavná hrdinka sama počúva. V kontexte prevažujúcich autorských snáh o svojbytnosť a „iný“ umelecký výraz, pôsobí Gerwigovej režijná koncepcia veľmi osviežujúco. Lady Bird plynie prirodzene, funguje vo všetkých zložkách a emocionálne sa dotkne aj odosobnených odborníkov, čo dokazuje, že ešte donedávna figurovala na vrchole rebríčka portálu Rotten Tomatoes ako snímka s najpozitívnejšími kritikami.
Režisérky nie sú rarita
Filmárka priznáva, že odkazuje aj na unikátny časozberný hraný film o dospievaní „jedného obyčajného chlapca“ Boyhood Richarda Linklatera. Chcela natočiť film o tom, ako vyrastá americké dievča, zobraziť ženskú hrdinku nie ako objekt figurujúci v mužskom príbehu, a vyvrátiť, podľa nej často skreslený a nepresný pohľad mužských tvorcov, ktorí do ženských postáv prirodzene nedokážu preniknúť tak dokonale ako ich kolegyne.
Hollywoodske filmárky a predovšetkým herečky sa ponosujú, že sú marginalizované a nemajú dostatok príležitostí uplatniť sa. Je pravda, že klasický Hollywood sa ani v 21. storočí nevymanil zo stereotypného symbolizovania ženy, ktorá často figuruje ako objekt v mužskom svete. Štatistiky síce potvrdili, že Hollywood ovládajú muži, no Gerwig a rad iných režisérok sú dôkazom existujúcej alternatívy. V prostredí nezávislého filmu majú totiž ženy rovnakú možnosť presadiť sa. Gerwig to má paradoxne ľahšie práve vďaka spomínaným spoluprácam so šikovnými mužmi, no postaviť sa za kameru ju inšpirovala skúsenosť s režisérkami Miou Hansen Love či Rebeccou Miller, ktoré ju obsadili do svojich filmov. Gerwig sa na základe skúseností s výbornými režisérmi nebála učiť nové veci za pochodu.
Herečka Saiurse Ronanová nedávno získala za titulnú rolu Zlatý glóbus, no dvadsaťtriročná herečka nie je žiadny nováčik, už dvakrát bola nominovaná na Oscara (Pokánie, Brooklyn), spolupracovala s režisérskou špičkou ako Wes Anderson (Grandhotel Budapešť) či Joe Wright (Pokánie, Hanna) a keď ju pred tromi rokmi Gerwig stretla na torontskom festivale, okamžite vedela, že úloha sebavedomej tínedžerky jej bude dokonale sedieť.
„Jedným dychom dokáže popísať super obskúrnu knihu a použiť pritom aktuálne moderný, nemotorný žargón,“ opísala Gerwigovej rozprávačskú zdatnosť jej kolegyňa Lena Dunham, čím vystihla latentnú, nevtieravú komiku snímky. Lady Bird nie je film, pri ktorom budete odpadávať od smiechu, pripomína smutno trpké obdobie dospievania a pri jeho sledovaní pookrejú všetky matky a dcéry, ktoré sa podobne ako Lady Bird a Marion museli rozlúčiť.
