Film Svadba je svedectvom o kultúre v kultúre

Do kín prichádza film s lakonickým názvom Svadba. Nakrútil ho v roku 2016 režisér Stephan Streker, ktorý napísal aj scenár. Ide o filmovú spoluprácu viacerých krajín – Francúzsko, Belgicko, Pakistan, Luxembursko. Hlavnú úlohu hrá pôvabná Lina El Arabi (narodila sa vo Francúzsku). Film je zaujímavý práve pestrou spoluprácou a skúmaním zdanlivo neviditeľného procesu: ako sa vyvíjajú kultúry v inej kultúre. V tomto prípade je to pakistanská kultúra v belgickej.

24.01.2018 09:00
Svadba Foto:
Hlavnú postavu v snímke Svadba si zahrala herečka Lina El Arabi.
debata

V živote asi všetkých národov je svadba veselým dňom, vo filmoch sa však často spája práve s trapasmi a tragédiami. Nie je to inak ani v tomto prípade. Zvláštne je najmä to, že je to svadba virtuálna, spočiatku celkom moderná, nevinná, ale napokon ju ovplyvnia tie najstaršie tradície. City sa oklamať nedajú. Skype sa dá vypnúť, svadobná noc pri sobáši na diaľku odpadá (nevesta si vydýchne), ale zväzok trvá. Pocíti to aj hrdinka filmu 18-ročná Zahira.

Mladé dievča patrí do rodiny Pakistancov, ktorí žijú v Belgicku. Jej rodičia prísne dodržiavajú všetky rodové zvyky a rituály. Sú moslimami a sú na svoje náboženstvo i kultúru hrdí. Žijú si pokojným životom – majú obchod, štyri deti. Ľúbia sa navzájom a sú zdanlivo tolerantní. Nerobia vedu ani z toho, že ich dcéra otehotnie (hlavne, že to je s moslimom) a rozhodne sa dieťa neporodiť, lebo jej priateľ, s ktorým sa vzápätí rozíde, sa na otca ešte necíti zrelý. Rozhodnutie ísť na interrupciu ju však stojí veľa utrpenia, voľba nie je ľahká. Už v tomto štádiu ju divák spoznáva ako hĺbavú a premýšľajúcu mladú ženu, ktorá má svoj názor a tvrdú hlavu. Je už ovplyvnená kultúrou, v ktorej žije, pôsobí sebavedomo a odvážne.

Rodičia sa tvária odťažito, ale konajú. Cítia, že dievča má svoju hlavu, tak ho treba vydať, a to, samozrejme, za moslima. Pre diváka je zaujímavé sledovať intimitu pakistanskej rodiny a vzťahy v nej. Stále sú k sebe láskaví, stále sa objímajú, bozkávajú, rešpektujú, ale – poslušnosť musí byť. Dcére nájdu na internete troch ženíchov – má byť vraj rada, že si môže vybrať z viacerých – a prinútia ju, aby sa za jedného vydala. Nasleduje zaujímavý výjav diaľkovej svadby, v ktorej sa mieša neosobnosť internetu s magickým rituálom. Po svadbe si dcéra vydýchne, myslí si, že už má na nejaký čas pokoj, že tak skoro manžela neuvidí. Dúfa, že rodičia sa uspokoja s formalitou, aby pred svojou komunitou vyzerali, že sú v norme, že nezrádzajú. Tí však trvajú na tom, aby dcéra odišla do bývalej vlasti. Mladá žena sa vzbúri, ale – takéto situácie sa riešia rozhodne: aj keby mala tiecť krv, lepšia je čestná smrť a „čestný“ zločin, než hanba a zapudenie celej rodiny pakistanskou komunitou.

Film je pre nás exotický, na predstaviteľku hlavnej úlohy sa dobre pozerá. Má súmernú tvár a múdre oči, ktorými presviedča o svojej emancipácii. Myšlienky však veľmi neformuluje, chvíľami je Svadba ako nemý film – veľa ticha. Divák so Zahirou cíti, ale má pocit, že podobných príbehov už videl veľa. Veď nimi oplýva aj slovenská umelecká tvorba. Nie je to tak dávno, čo napríklad aj u nás nemanželské dieťa znamenalo pohromu a mnohí rodičia by radšej dcéru videli mŕtvu než zneuctenú, podobne ako títo Pakistanci nútili svoje deti k svadbám z rozumu, kvôli majetkom či náboženstvu. Končilo sa to drámami a je o tom plno kníh. Zvyky a kultúry sa vyvíjajú a menia. Možno je tento film dobrý aj na to, aby sme si pripomenuli svoj vlastný nedávny fundamentalizmus a nepohoršovali sa iba nad tým, čo robia cudzinci. Film Svadba ako keby už nechcel usvedčovať zo zaostalosti, skôr chce byť dobrou správou o tom, že cudzinci v Európe sa (aj) emancipujú, že ženy si chcú riadiť svoje životy. Rodičia odídu, nastúpia nové generácie, ktoré budú iné. Zahira je už taká, ale – ešte nedozrel jej čas.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #svadba #Belgicko #moslimka #Stephan Streker