Okrem toho, že ste stvárnili ústredného hrdinu, ste aj spoluautorom námetu. Čím je seriál Inšpektor Max výnimočný?
Inšpektora Maxa nepovažujem za seriál, ale za sériu, v čom je principiálny rozdiel. Je to séria jedenástich televíznych filmov, kde sú síce hlavní predstavitelia kriminalisti, no popri profesii žijú rovnaký život ako všetci ostatní. Vznikala pre hlavný vysielací čas, ktorý má isté profesionálne a kvalitatívne požiadavky a je veľmi dôležité naplniť ich. Konzumentom televíznej kultúry by mal prime time ponúkať kvalitné formáty a ja si myslím, že Inšpektor Max takým je. Ďakujem za prejavenú dôveru od slovenskej a českej televízie, že som v ňom mohol účinkovať. Môže to byť konečne niečo iné ako to, čo tu doteraz vzniklo.
Čím vás postava Zoltána Maxa oslovuje?
Tým, že je naozaj z mäsa a krvi. Má slabiny, chyby, je to človek s trápeniami, so šťastím, má choroby, úspechy, zlyhania, lásky, nelásky. Víťazí a prehráva tak ako každý človek.
Motív vyšetrovania zločinu je v televíznej tvorbe najrozšírenejší a divácky najatraktívnejší. Inšpirovali ste sa so spoluautorom námetu Ivanom Hubačom aj zahraničnými krimiseriálmi?
Určite nie. Inšpektor Max by mal byť naozaj celkom iný, práve tým, že to nie je klasická kriminálka, v ktorej sa stane zločin a po naháňačkách, preskakovaní priekop a prestrelkách sa na konci dozviete, kto bol vrah. Počas nášho vyšetrovania sa odkrývajú osudy nielen kriminalistov, ale aj vedľajších postáv, ktoré sú zapletené do zločinov. Dozviete sa dôvody, prečo sa zločin vôbec stal. Je to o nás, o živote v našom prostredí, o našich chybách a spoločnosti, v ktorej dnes žijeme. Samozrejme, dúfam, že príbeh je plný napätia a humoru.
Populárne severské detektívky často stoja na nesúrodej dvojke bizarných detektívov. Môžeme niečo podobné očakávať od Inšpektora Maxa a jeho mladého kolegu Filipa?
Nie ste ďaleko, severské detektívky, samozrejme, posúvajú žáner, no severskí detektívi sú oproti Zoltánovi príliš seriózni a slušní. Slušní nie v zmysle morálky, ale taktu. Chýba im to rebelantstvo, ktoré Zoltán Max prináša.
Mohol by Inšpektor Max zarezonovať aj v zahraničí?
To neviem povedať. Ak sa tak stane, nebudem mať na to vplyv. Nerád zasadzujem svoju prácu do európskeho kontextu, sám seba v ňom nevidím.
Ale veľká časť vašej filmografie vznikla práve v zahraničí. Väčšinu tvoria televízne produkcie. Nemáte ambíciu zahrať si vo filme?
Nezávisí to od mojich ambícií. Dvadsať rokov som existoval v zahraničí a účinkoval som tam aj vo významných celovečerných filmoch. Zhodou okolností som po kastingoch chodiť nemusel, no je to tam omnoho komplikovanejšie, ako by sa zdalo. Len veľmi nízke percento profesionálnych hercov sa dostane k spolupráci s profesionálnymi filmármi. Väčšina z nich stojí a tí, ktorí pracujú, majú obrovské šťastie. A keď vidíte počet produkcií, ktoré som po celom svete nakrútil, patril som medzi tých šťastných. A stále patrím.
Čo vás momentálne najväčšmi zamestnáva?
Teraz sa najviac venujem projektu pre Slovenskú filharmóniu, ktorý preveruje všetky moje sily, pretože ak skutočne niečo neviem, tak je to to, čo práve robím. Ale tak je to aj s mojím herectvom. Stále tvrdím, že v skutočnosti nie som dobrý herec, neviem tancovať, recitovať, spievať, na javisku nemám žiadne emócie, takže základné predpoklady dobrého herca nespĺňam. Vlastne ani neviem, prečo to robím.
