Film: O chlapcovi, čo vyzeral inak

Vo štvrtok 15. februára mal v kinách premiéru neobyčajný film. Volá sa Obyčajná tvár. Film vznikol na základe knižného bestselleru, ktorý rozpráva príbeh Augusta Pullmanna.

18.02.2018 16:00
Jacob Tremblay a  Julia Roberts Foto:
Jacob Tremblay a Julia Roberts vo filme Obyčajná tvár.
debata

Auggie sa narodil so znetvorenou tvárou, čo súvisí s genetickou abnormalitou, tzv. Treacher Collins syndrómom. Je to dedičné ochorenie, ktoré postihuje kosti a iné tkanivá tváre s následnými deformáciami a charakteristickou zmenou vzhľadu pre mutácie génov v niektorých chromozómoch.

Predlohou pre vznik filmu bola knižka, ktorá možno viac patrí do detskej beletrie, ale určite nie je na škodu, ak si ju prečítajú aj dospelí. Príbeh Wonder (Zázrak) napísala R. J. Palaciová na základe vlastnej skúsenosti, keď jedného dňa s trojročným synom, čakajúc v rade na zmrzlinu, stretli dievčatko s deformovanou tvárou a jej syn začal od strachu plakať. Na Slovensku tento román vydal Ikar roku 2013 a momentálne vychádza aj s filmovou obálkou nanovo.

Hlavný hrdina Auggie Pullman už v detstve zažil také množstvo estetických operácií, aké si len málokto dokáže predstaviť. Pije cez slamku a potravu jedáva pokrájanú nadrobno. Miluje Hviezdne vojny a má svoj vlastný vnútorný svet. Dosiaľ ho doma vyučovala jeho mama, ktorú vo filme hrá Julia Robertsová, teraz však nastáva najťažšia skúška – mal by ísť do školy medzi „normálne“ deti. A vieme, aké dokážu byť práve deti kruto úprimné. Auggieho vo filme majstrovsky stvárnil veľmi talentovaný detský herec Jacob Tremblay. Tento chlapec má v skutočnosti peknú a sympatickú tvár a pre film ho len namaskovali.

Pozerala som ten film očami matky, ktorej obe deti mali tiež závažné estetické problémy na tvári. Dcérke už pár dní po narodení narástol cez polovicu tváre neoperovateľný rozsiahly hemangióm, rubínovočervený nádor pozostávajúci z krvných ciev. Na pohľady neznámych na ulici sme si museli zvykať, niektorí ľudia sa dokonca vôbec nehanbili podísť bližšie ku kočíku, aby sa mohli zblízka prizrieť. Najodvážnejší sa spýtali, vraj, čo sme jej to urobili. Hemangióm nie je dedičný, takže pri druhom tehotenstve sme sa tešili, že teraz sa nám narodí dieťatko, ktorého fotografie z detstva nebudeme musieť retušovať. Narodil sa synček s rázštepom pery. Operovali ho až v troch mesiacoch. Uňho som to vyriešila aspoň tým, že som mu dočasne dávala veľký cumeľ. Presne viem, ako sa cítila Auggieho rodina. Ten najväčší boj však musel vybojovať tento detský hrdina sám za seba. Moje deti mali to šťastie, že ich kozmetické problémy sa dali vyriešiť a ich jazvy na tvári sú akceptovateľné. Občas čelia otázkam typu „Čo sa ti stalo?“ ale znášajú to dobre. Vždy sme ich učili, že to treba len trpezlivo a vľúdne vysvetľovať.

Áno, pripúšťam, že Obyčajná tvár je typ filmu, pri ktorom spotrebujete balíček papierových vreckoviek. A takisto je to väčšmi „ženský film“. Treba ho pozerať srdcom. Ale tento film by mali povinne vidieť všetci školáci v rámci prevencie šikanovania. V rámci výchovy k tolerancii a akceptovania „inakosti“. V rámci toho, aby sme sa učili byť k sebe viac láskaví. Nie blahosklonní. Láskaví. Vľúdny úsmev predsa na nijakej tvári nemôže vyzerať škaredo.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Obyčajná tvár #Treacher Collins