Účinkuje v nej totiž jedna z najvýraznejších herečiek svojej generácie Isabelle Huppertová, vlani nominovaná na Oscara za erotický triler Elle Paula Verhoevena. Za rolu emancipovanej päťdesiatničky Michèle, ktorú znásilní vo vlastnom dome neznámy muž, napokon získala Zlatý glóbus.
Režisér Evy Benoît Jacquot štylizuje Huppertovú do známej polohy, zveril jej rolu chladnej femme fatale (Elle, Pianistka), no ani sexepíl hlavných predstaviteľov, sekunduje jej talentovaný Gaspard Ulliel, snímku zachrániť nedokázal.
Benoît Jacquot bol nominovaný v hlavnej berlínskej súťaži už so snímkami Denník komornej (2015) a Zbohom, kráľovná (2012), čo nemení nič na tom, že ide o formálne i naratívne priemerné filmy. Z rovnakej kategórie je aj romantická dráma Eva.
Eva je adaptáciou knihy Octava Mirbeaua a Jacquot rozvíja príbeh mladíka, ktorého osud sa zvrtne po tom, čo ukradne text slávneho dramatika. Zo dňa na deň sa stane uznávaným umelcom a zapletie sa so záhadnou Evou. Premisa príbehu však zostáva zaseknutá pri ošúchanom, tisíckrát varírovanom refréne. Postavy sú len náčrtmi a herci v ich charakterovej plochosti nenachádzajú priestor uplatniť sa. Eva je chladne vykonštruovaná a navyše scenáristicky nezvládnutá romanca bez výraznejšej ambície presiahnuť hlbšiu tému.
Na Berlinale mal premiéru aj česko-chorvátsky dokumentárny film českého filmára Jana Geberta Až príde vojna o organizácii združujúcej dobrovoľníkov Slovenskí Branci, ktorej cieľom je "vytvárať občiansku domobranu“. Film produkovala spoločnosť HBO Europe a otváral sekciu dokumentárnych filmov Panoráma.
Observačný dokument zobrazuje skupinu, ktorej líder inklinuje k rasistickým a neonacistickým názorom. Aj keď je Gebertov postoj jasný, na diváka nenalieha, vytvára jemné kontrasty a predpokladá uvedomelého, morálne zorientovaného diváka, vzbudil rozporuplné reakcie.
Väčšinu Slovenských Brancov tvoria mladí chlapci a okolie na čele s rodičmi nie je schopné ich "koníčka“ kriticky vyhodnotiť. Mladíci v maskáčoch a so zbraňami sa hrajú na vojakov, absolvujú výcviky v lese a o národnej hrdosti prednášajú žiakom na základnej škole. Všetko, čo robia, je legálne, no divák opierajúci sa minimálne o historickú skúsenosť dokáže vyhodnotiť situáciu a odčítať názorovú zvrátenosť organizácie.
Tvorcovia si po prvom kontakte s divákmi uvedomujú, že diskusia je nevyhnutná. Po premietaní sa totiž polemizovalo aj o tom, či organizácia nezneužije snímku na svoju propagandu, podľa protagonistov filmu je totiž aj zlá reklama reklamou.
Režisér zvolil metódu pozorovania, zameral sa na lídra Slovenských Brancov Petra – dvadsiatnika z dobre situovanej rodiny, ktorého aktivity rodičia a ostatne i celé okolie s nadšením podporujú, neuvedomujúc si, že šírenie radikálnych názorov je nebezpečné už v zárodku.
Spočiatku sa aj divákovi ich cvičenie javí ako bizarná hra skupinky maturantov, postupne sa však ich činnosť rozrastá a okamžite odčítame analógiu s bývalým banskobystrickým županom Marianom Kotlebom. Peter totiž dobre vie, že keď sa chce stať politikom, musí urobiť dojem a presvedčiť okolie o tom, že Branci konajú len a len „v prospech“ spoločnosti. Až príde vojna odkrýva nebezpečné javy v spoločnosti a rozhodne si zaslúži pozornosť medzinárodného publika.
