Rok 2017 bol pre slovenskú kinematografiu mimoriadny. Už v lete sa ukázalo, že niekoľko slovenských filmov si do kín prišlo pozrieť spolu viac ako milión divákov. Tri z týchto filmov prekročili alebo aspoň siahali k hranici 300-tisíc divákov. Najviac ľudí si prišlo pozrieť romantickú komédiu Všetko alebo nič (takmer 341-tisíc divákov). Kritika film strhala a bolo jasné, že napriek záujmu divákov na národných filmových cenách veľa vody nenamúti.
Trochu iný prípad bol Únos (takmer 279-tisíc divákov) režisérky Mariany Čengel Solčanskej. Snímke by sa dalo vyčítať viacero vecí, vyvolala však divácky záujem a reakcie kritiky na film boli opatrne pozitívne aj kvôli dôležitej téme, ktorú Únos otváral. Aj vďaka tomuto filmu a čase, v ktorom prišiel, sa po rokoch podarilo zrušiť Mečiarove amnestie. Slovenskú filmovú a televíznu akadémiu (SFTA), ktorá o cenách rozhoduje, však Únos nepresvedčil. Získal dve nominácie – v kategórii najlepšie masky pre Martina Jankoviča a v kategórii mužských hereckých výkonov pre Daniela Heribana, ktorý stvárnil vo filme mafiána Efendiho.
Pomohli aj Sokoly
Čiaru videlo v slovenských kinách vyše 329-tisíc divákov a do distribúcie išla s prestížnou cenou za réžiu pre Petra Bebjaka z festivalu v Karlových Varoch a v éteri s pesničkou Sokoly. Nahrala ju skupina IMT Smile s populárnym Ondrejom Kandráčom a skladba sa stala najsledovanejšou domácou piesňou na youtube. Aby toho nebolo málo, nedávno tvorcovia zverejnili správu, v ktorej Čiaru pasujú za „najúspešnejší slovenský film v histórii“. Je to samozrejme zavádzajúce. Hoci Čiara s tržbami 1 750 000 eur naozaj prekonala Jakubiskov film Bathory (1,6 milióna eur), čísla nie sú prepočítané s ohľadom na infláciu a Bathory aj tak v kinách videlo o 100-tisíc divákov viac ako Čiaru.
Medzi kritikmi spustila Čiara polemiku, či nejde – aj vďaka cene z Varov – o trochu preceňovaný film. Filmová akadémia si to nemyslí a pašerácky triler z prostredia slovensko-ukrajinskej hranice poslala aj do súboja o Oscara v kategórii cudzojazyčných filmov. Recenzie na zahraničných portáloch Čiare priali. A doma do kín na ňu lákalo aj hviezdne obsadenie – Tomáš Maštalír, Emília Vášáryová, Andy Hryc, Zuzana Fialová a ďalší. Podčiarknuté a sčítané, ak by mal nejaký film na cenách Slnko v sieti reprezentovať domácu kinematografiu a jej úspechy, divácky záujem na jednej strane, ale aj remeselnú kvalitu na tej druhej, je to práve Čiara. Do trojice najlepších filmov správne patrí Špina Doroty Nvotovej s témou znásilnenia, ktorá má niekoľko nominácií aj od českých akademikov a zaujala českú filmovú kritiku, ktorá jej udelila cenu za film roka. Zaujala aj domácich divákov – prišlo si ju pozrieť vyše 50-tisíc divákov.
Divácky úspech by však nemal byť jediným a už vôbec nie najdôležitejším kritériom pri výbere držiteľa národnej filmovej ceny pre snímku roka. Preto je dobre, že medzi trojicou nominovaných je Piata loď, adaptácia románu Moniky Kompaníkovej o desaťročnej Jarke, ktorá sa rozhodne nahradiť matku dvom bábätkám. Jeden z najvydarenejších filmov za posledné roky prilákal do kina – na ich škodu – divákov iba v rádoch tisícok. Na druhej strane priniesol na Slovensko od jeho vzniku prvého medveďa z prestížneho festivalu v Berlíne. Po všetkých stránkach vydarená snímka si desať nominácií zaslúži. Bebjak aj Grófová sú so svojimi filmami nominovaní aj v kategórii réžia. Tereza Nvotová, ktorá má v tejto kategórii nomináciu na Českého leva, sa na Slovensku do nej nevošla. Akademici uprednostnili Juraja Lehotského a jeho film Nina. Kritika o ňom takisto písala ako o jednom z najvydarenejších domácich titulov posledných rokov a Nina má päť nominácií.
Možno prídu aj víťazi
Štyri nominácie má česko-slovenská Baba z ľadu so Zuzanou Kronerovou v hlavnej úlohe. Spolu s Křížáčkom Václava Kadrnku (nominácia za kostýmy Kataríny Štrbovej-Bielikovej) a animovanými Lichožrútmi Galiny Miklíkovej sú jedinými majoritne českými filmami v tohtoročnom zozname nominovaných. Nič proti koprodukciám s Českom, ale pre slovenský film je to dobrá správa. Vlani sa totiž o sošku pre najlepší slovenský film uchádzali české filmy, ktoré boli minoritnou slovenskou koprodukciou, Masaryk, Ja, Olga Hepnarová a Učiteľka, na ktorú sa síce minulo viac slovenských ako českých peňazí, nakrútil ju však český režisér Jan Hřebejk podľa českého scenára Petra Jarchovského. Všetko to je v poriadku, len to vypovedalo o stave slovenskej kinematografie. Aj o váhe Slnka v sieti, po ktoré si viacerí ocenení nielen z víťazného Masaryka (8 cien) z rôznych dôvodov neprišli.
Víťazov cien Slnko v sieti vyhlásia 6. apríla v priamom prenose na Jednotke. Mesiac predtým spustia organizátori anketu o divácky najobľúbenejší film roka, ktorý takisto vyhlásia počas ceremoniálu. V dňoch od 9. do 15. apríla naň nadviaže prehliadka Týždeň slovenského filmu v bratislavskom Kine Lumière a súbežne v ďalších slovenských mestách.
