V príbehu o žene, ktorá ani v šesťdesiatke nehádže život za hlavu, ju Sláma obsadil do titulnej úlohy. Prvého Českého leva dostala v roku 2002 za vedľajšiu úlohu vo filme Divoké včely.
Čo si pod Českým levom predstaví ocenená herečka?
Kolegovia posudzujú prácu svojich kolegov. Cena, samozrejme, poteší. Je to spoločný sviatok nás filmárov, spoločná radosť z toho, že sa nakrúcajú filmy. Teší ma, samozrejme, aj to, že bolo nominovaných tiež mnoho slovenských snímok, aj pri Babe z ľadu bola slovenská spoluúčasť. Sme veľká filmárska obec, medzi českými a slovenskými filmármi nie sú hranice.
Filmári a českí kritici sa tento rok zhodli len v jednej kategórii – dostali ste aj Cenu českej filmovej kritiky pre najlepšiu herečku.
Cena kritikov je cena od odborníkov, a ja si ju veľmi vážim. Som vďačná, že sa kritici rozhodli práve takto.
Čím si vás poetika Bohdana Slámu získala?
S Bohdanovou poetikou som sa stotožnila už pri prvom spoločnom filme Divoké včely, ktorý bol jeho debutom. Vtedy ma oslovili úplne náhodou, režisér ma videl na fotografii pred divadlom Astorka a povedal si, že táto pani na fotke sa podobá na reálnu ženu, podľa ktorej písal postavu matky v Divokých včelách. Pozrel sa bližšie a zistil, že je to tá Zuzana Kronerová, ktorú pozná z inscenácií z 20. storočia. V Bratislave vtedy hľadal predstaviteľov mladých hlavných postáv. Bola to náhoda, nebola som na žiadnom kastingu. Od nežnej revolúcie som nakrúcala málo. Scenár Divokých včiel sa mi veľmi zapáčil, preto som povedala áno. Aj keď robím s mladým začínajúcim režisérom nebojím sa riskovať. Je to vždy zaujímavá skúsenosť, teším sa, ako mu to pôjde. Považujem sa za samostatnú herečku a spolieham sa na to, že si navzájom vyjdeme v ústrety.
Sedí vám aj Slámov špecifický humor?
Humorom a poetikou Bohdana Slámu som nadšená, pretože nie je na prvú, nejde o kalkul, v zmysle, že tieto hlášky v komédii určite zaberú. U neho sú situácie často dramatické, hrdina má traumu, je trápny, dojímavý, nedarí sa mu, má problémy. Humor z tých situácií vylieza nechcene, nenápadne, presne tak ako v živote. Bohdan Sláma má veľkú výhodu, že je autorský režisér, scenáre si píše sám a sám si ich aj režíruje. Inšpiruje sa životom, aj keď v priebehu tvorby sám niečo zažije, odpozoruje či spozná, zapracuje to do scenára. Jeho príbehy sú veľmi pravdivé, približuje sa k hnutiu cinema verité (kino pravda pozn. red.) a to mám ako herečka rada. Sme priatelia a nemala by som problém otvorene mu povedať, čo sa mi nepáči. Zatiaľ sa mi našťastie páči, čo píše (smiech) a som veľmi rada, že sme Babu z ľadu spolu absolvovali.
Na Českých levoch bola prítomná diskusia o súčasnej politickej situácii v Čechách, vy ste v ďakovnej reči zareagovali na to, čo sa momentálne deje na Slovensku.
Už pred začiatkom prenosu režisér Jan Svěrák skoncipoval päť viet o tom, že verejnoprávna Česká televízia by mala byť nezávislá. V sále kolovala petícia, ktorú sme podporili podpismi. To, čo sa deje na Slovensku, je však omnoho väčší problém. Je to tragické, nedalo sa nereagovať. V Čechách to sledujú tiež, a sú šokovaní, znepokojení. Aj v tom sa medzi nami stierajú hranice, zaujíma nás a trápi, čo sa deje u nich a ich trápi, čo sa deje u nás. Často ľudovo konštatujú, že u nich je to to isté, len v zelenom. No to, čo sa odohráva na Slovensku, je za hranicou únosnosti. Kompetentní majú zodpovednosť, veď nám vládnu, no nemajú štipku sebareflexie, aby si podiel na tom, čo sa stalo, priznali. To je pre mňa ako občianku tohto štátu neprijateľné, a myslím, že to tak cítime mnohí, veď vieme, koľko ľudí bolo v piatok na námestiach.
