Recenzia: Kopať a vyčkávať niekedy úplne stačí

S protagonistami oboch jeho filmov Rastislavom Vaňom a Vladimírom Balázsom sa zoznámil počas obhliadok squatu a začal tu s nimi natáčať dokumentárnu detektívku. Keď však obyvatelia dostali nariadenie, že sa musia vysťahovať, filmár stratil priestor, ktorý bol pre príbeh kľúčový a Kosmos musel dokončiť skôr, ako zamýšľal. Aj preto sa rozhodol s Mižuom, Tomášom a Rasťom spolupracovať na svojom ďalšom hranom filme Kvetinárstvo.

Desiere ho minulý týždeň premiéroval na festivale Febiofest a momentálne s ním cestuje po slovenských regiónoch. Vidieť a diskutovať s tvorcami môžu diváci ešte v utorok v Žiline a stredu v piešťanskej Elektrárni.

Kvetinárstvo je príbehom trojice chalanov z východosloven­ského Luníka IX., ktorí skúšajú šťastie v Bruseli. Robota je pol života a tak za ňou vycestujú, no ani tu sa im nepodarí zamestnať. Aj preto zaprú vôľu byť slušní Cigáni a chopia sa alternatívneho zárobku. Ten sa im navyše okato núka, ich falošné kvetinárstvo je totiž výborne situované a bola by škoda nezariskovať. Len malý kúsok ich delí od banky a jediné, čo musia urobiť, je prekopať sa k peniazom tajným tunelom. Pri lopate sa striedajú, robotu chcú mať čo najskôr hotovú, no nepreháňajú to, dlhé hodiny práce im navyše sťažuje daždivé počasie, a tak sú často odkázaní vyčkávať. Chvíle ničnerobenia trávia vynúteným relaxovaním, ktoré im paradoxne vôbec nejde. Dokonca prídu na to, že v rómčine neexistuje pre relax lingvistický ekvivalent.

KVETINÁRSTVO - trailer from Filmtopia on Vimeo.

Nudu zabíjajú debatami, fajčením, občas si vypijú, niečo zjedia, zahrajú si karty a do ulíc vyjdú len na silvestrovský ohňostroj. Desiere ich uzatvára do malého priestoru, kde kulminuje pretekajúci čas a pocit čakania prenáša v dlhých statických záberoch aj na diváka. Kvetinárstvo je formálne minimalistický film a úsporná je aj narácia.

Zločin reflektuje ako nevyhnutné východisko. Chlapci sa totiž nemôžu domov vrátiť bez peňazí a sklamaní veľkým svetom nemajú pozitívne vyhliadky. Chceli by byť niekde, kde je veľa ľudí, teplo a možno aj more. Sociálna tematika je v druhom pláne, vyplýva z prehistórií hrdinov, z ich zázemia a možností. Mižu, Tomáš a Rasťo sú príslušníkmi menšiny aj občanmi konkrétneho štátu, nie sú však zástupcami outsiderov.

Absencia hudby, eliminované svietenie a statická kamera podporujú bezčasie, splývanie monotónnych dní. Estetika je ponurá, hrdinovia sú však nad vecou, nepanikária, nelamentujú, cítia ľahkosť. Dominantou ležérnej narácie zámerne popierajúcej dynamiku sú dialógy. Konverzácie odhaľujú prostý svetonázor, túžby a obavy sympatických lumpov. Signifikanty ich činu zostávajú archetypálne, hrdinovia sú determinovaní pôvodom, zázemím, spoločenskou štruktúrou prostredia s vysokou nezamestnanosťou, ale aj rodinnou súdržnosťou, takou príznačnou pre ich etnikum. Z cudziny sa nemôžu vrátiť naprázdno kvôli frajerkám, mamám, súrodencom.

Ruben Desiere natočil minimalistickú rómsku kriminálku s elementárnym príbehom, no zásadne popiera zaužívané štruktúry žánru. Vo filme nezaznie, na čom trojica pracuje, predsa je nám od začiatku jasné, čo má za lubom. Príprava zločinu prebieha v letargickom prítmí, bez akčných výkyvov, rovnako potichu sa trojica k sejfom prekope. Desiere tak konceptom výsostne hollywoodskemu žánru šikovne klepol po prstoch. V inom kontexte sa ocitá aj sociálna dráma – žáner pre slovenské prostredie príznačný. Kvetinárstvo nie je drsnou kritikou, je skôr ironickou komédiou o vynaliezavých mladíkoch, ktorých sklamal svet, a divákovi dokonca dopraje optimistický happy end.