Na vašom masterclasse na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU ste spomínali, že keď ste boli študentom, pozerali ste veľmi veľa filmov, niekedy až dva alebo tri denne, no potom ste s tým zrazu prestali. Prečo? Chodíte ešte dnes vôbec do kina a na filmové festivaly?
Urobil som si takú vlastnú filmovú školu tým, že som pozeral filmy. Začínal som nemými a postupne som pozeral ďalšie a ďalšie, až po tie najnovšie. Potom som prestal, a dôvodov bolo niekoľko. Jednak pre mňa bolo náročné nakrúcať vlastné filmy a zároveň sa pozerať na iné snímky. Ďalším dôvodom bolo tiež to, že som mal pocit, že silu, ktorú som našiel v kinematografii, ktorá bola a stále je vo mne, by som zabil práve tým pozeraním ďalších filmov. Tú silu potrebujem na to, aby som mohol ďalej tvoriť, a myslím si, že úlohou každého režiséra je znovu objaviť tú základnú, pôvodnú silu kinematografie ako umenia. Zároveň sa obávam, že i preto je ťažké znova vidieť filmy, ktoré som kedysi miloval, pretože tie filmy majú pre mňa zostať spomienkou, akýmsi prízrakom. Je to ako keď sa spätne dívate na svoju prvú lásku, na ktorú máte pekné spomienky. Keď sa na ňu pozriete s odstupom času, už vám nebude pripadať taká krásna.
Takže nesledujete ani súčasnú francúzsku kinematografiu?
Nie, už vôbec nepozerám filmy.
Ste tiež veľkým milovníkom hudby a váš najnovší film má byť muzikál. Ako vznikol nápad nakrútiť práve muzikál?
Už film Milenci z Pont-Neuf som zamýšľal natočiť ako muzikál. Inak neviem, prečo sa tomu vraví muzikál, pretože vo francúzštine sa to označuje ako hudobná komédia. Problém však bol v tom, že som si myslel, že to nikdy nedokážem urobiť. Myslel som si, že nenájdem skladateľa, s ktorým by som si rozumel. Keďže sám nemôžem skladať hudbu, potrebujem niekoho, kto ju zloží, niekoho, s kým sa o tej hudbe budem môcť rozprávať. A vlastne som ani poriadne nevedel, ako sa o tej hudbe so skladateľom treba rozprávať. Pri filme Holy Motors som si to vyskúšal tak, že som napísal texty, a hudbu zložil jeden anglický hudobník. Zistil som, že to ide, že si s ním rozumiem. A pokiaľ ide o tento nový film, tak o hudbu sa postará jedna americká hudobná skupina.
Máte už aj nejakú predstavu o tom, kto bude v tomto filme hrať?
Nie, ešte som nikoho neobsadil.
Ako vnímate filmovú kritiku? Je podľa vás pre tvorcu potrebná?
Neviem, je to ťažká otázka, pretože môže byť veľký filmový kritik rovnako ako veľký literárny kritik, no považujem za veľmi problematické, ak ten kritik nie je tvorca, umelec. Nepripadá mi to dosť zaujímavé, keď o tých filmoch iba píše. Myslím si však, že talentovaní významní kritici môžu robiť veľké veci. V každom prípade kritiky vôbec nečítam a ani neviem, kto teraz vlastne píše filmové kritiky. Nespomeniem si teraz ani na žiadne texty. Povedal by som teda, že filmová kritika môže robiť veľké veci, ale môžem sa tiež mýliť, lebo, ako som už spomenul, nesledujem to.
Spolu s Lucom Bessonom a Jeanom-Jacquom Beineixom vás radia k hnutiu Cinéma du look. Stotožňujete sa s tým?
Vôbec nechápem toto označenie z osemdesiatych rokov, pretože okrem toho, že sme s týmito režisérmi debutovali v rovnakom období, nemáme vôbec nič spoločné.
Ak by ste z celej svojej kariéry mali vybrať jeden moment, ktorý vám najviac utkvel v pamäti, čo by to bolo?
Asi by som povedal, že to bol ten okamih, keď som natočil film Holy Motors, pretože som si myslel, že to už nedokážem a že sa k filmu už nevrátim.
