Postava Čierneho pantera sa prvýkrát vo filmovom Marvel universe objavila už pred dvoma rokmi v pokračovaní samostatného príbehu o Kapitánovi Amerika s podtitulom Civilná vojna. A Čierny panter začína práve tam, kde sa druhá časť príbehu Kapitán Amerika skončila.
T’Challa/Čierny panter (Chadwick Boseman) sa stal kráľom a ochrancom Wakandy po tragickej smrti svojho otca T’Chaku… Animovaná expozícia snímky nás nie náhodou presúva do Oaklandu roku 1992. Rodák z tohto mesta a mladý režisér Ryan Coogler nakrútil v tejto lokácii aj svoje predchádzajúce dva filmy Fruitvale a Creed. Jeho originálny a pravdepodobne najlepší z marvelovských trhákov len pokračuje v línii filmov odohrávajúcich sa v tomto americkom meste, aj s jeho dvorným hercom Michaelom B. Jordanom (Erik Killmonger).
Do takmer všetkých postáv obsadili tvorcovia hercov a herečky s africkými koreňmi. Ďalšie marvelovské nóvum je dominancia ženských heroín. T’Challa sa prezieravo obklopil krásnymi, no hlavne silnými a múdrymi ženami. Tie majú v rámci hierarchizácie spoločnosti fiktívneho sveta vysoké a vážené postavenia. Početné dvorné strážkyne. Intelektuálne očarujúca vedkyňa. Rešpekt vzbudzujúca kráľovná. Politicky angažovaná princezná. Obsadenie oscarových herečiek Lupity Nyong’o a Angely Bassett doplnené o mimoriadne presvedčivú Danai Gurira a mladučkú Letitiu Wright typologicky a fyziognomicky ideálne zapadá do exotického panoptika postáv.
V čom je tento film iný?
Nekonečná séria komiksov a ich filmových spracovaní z dielne Marvel-Disney predstavuje jeden obrovský metapríbeh. Spleť historiek disponuje množstvom autonómnych paralelne sa rozvíjajúcich príbehov. V histórii kinematografie je takéto fiktívne univerzum síce unikátne, no v rámci svojho vlastného sveta fungujúceho už od čias prvého filmu zo série X-Men (osemnásť rokov) takpovediac ošúchané a konvenčné.
Tvorcovia vytvárajú stále nové príbehy podľa rovnakého vzorca. Spájajú ich a prepletajú medzi sebou. Jednotlivé časti na seba nadväzujú. Opakuje sa boj proti armáde zla. Vždy sa pohybujeme v tej istej variácii motívov a tematických okruhov, ktoré si väčšinou vyžadujú divákovu predošlú skúsenosť s niektorou z marveloviek. Čierny panter do tejto siete v istom zmysle zapadá, no zároveň sa určitým spôsobom vymyká z typického "marvelovského klišé“. Konečne sa nachádzame v úplne inom svete, v rámci úplne iného etnika a s totálne prevráteným fungovaním sveta.
Panter funguje v rámci celku marvelovského sveta, ale aj ako jeho samostatný fragment. Dejová línia obsahuje niekoľko odkazov na predošlé filmy, ale ak do kina prichádza "panenský divák“ bez schopnosti zužitkovať čokoľvek z predchádzajúcich filmov, o nič neprichádza. Konvenčnosť narúša aj výber superhrdinov a ich protivníkov. Tvorcovia vytvárajú etnicky úplné nové spektrum postáv a spoliehajú sa na poetiku exotickej africkej kultúry.
Bájna Wakanda
Práve kultúra, pôvod a tradícia sú v Čiernom panterovi najdôležitejšími tematickými okruhmi. Aká by mohla byť Afrika, keby ju nezačali okupovať európski kolonizátori? Čo by sa stalo, keby sa obyvatelia afrického kontinentu rozhodli agresorom pomstiť za stáročia útlaku? Na rozdiel od tradičného vnímania Afriky ako chudobnej krajiny tretieho sveta či Európou kolonizovaného kontinentu ponúka Čierny panter afrocentrický model sveta. Reflektuje obraz mocnej afrofuturistickej krajiny navonok zaobalenej do naivnej a zjednodušenej vízie o najchudobnejšom svetadiele Zeme. V magickej Afrike sa rozprestiera bájna, priam surreálna Wakanda. Krajina, kde tradičné nevylučuje moderné a naopak, ale kde sa tieto dva modely sveta spájajú.
Tradície (takmer) každého rodeného Wakanďana sú hlboko zakorenené v jeho pôvode. Starodávne zvyky ako boj na život a na smrť a súboje o česť, o trón, o dedičstvo splývajú s moderným obrazom Wakandy ako technologicky progresívnej krajiny izolovanej od zvyšku deformovaného sveta. Utopistickú víziu krajiny narúša iba antagonista. Potomok pôvodného obyvateľa chce ovládnuť mýtickú Afroatlantídu, aby sa pomstil tým, ktorí jeho národ zotročovali.
Čierny panter je označovaný mnohými prívlastkami. Na jednej strane ako afrofuturistický, epický sci-fi príbeh, shakespearovská rodinná dráma, dojímavý komentár pranierujúci rasové rozdiely a kolonizáciu. No na druhej strane ide o nesmierne pútavý dobrodružný film preberajúci konvenčné filmárske remeslo i narúšajúci mnoho z jeho zákonitostí. S určitosťou však nejde o poslednú snímku nakrútenú podľa komiksu z dielne Marvel v spolupráci so štúdiom Disney. V týchto predlohách sa nachádza ešte mnoho charakterov a hrdinov z rôznych zákutí a fiktívnych svetov tohto metapríbehu, ktoré dosiaľ neboli preskúmané, a určite by stálo za to ich sfilmovať.
Hodnotenie Pravdy
- 4 hviezdičky z 5
AUTORKA JE POSLUCHÁČKA AUDIOVIZUÁLNYCH ŠTÚDIÍ FTF VŠMU
