Televízia sa zľakla sexu šesťdesiatnikov v Babe z ľadu

Rovnaký film, dve verzie. Česko-slovenská snímka Baba z ľadu režiséra Bohdana Slámu vyvolala v posledných týždňoch rozruch v Česku aj na Slovensku.

05.04.2018 18:03
Zuzana Kronerová a Pavel Nový vo filme Baba z... Foto:
Zuzana Kronerová a Pavel Nový vo filme Baba z ľadu.
debata (35)

Niektorým českým divákom sa nepáčilo, že jedna zo scén filmu zobrazuje pokus o sex dvoch šesťdesiatnikov. Slovenským divákom zase tá istá scéna, v ktorej je situácia zobrazená reálne a bez príkras, ale tiež bez samoúčelnej nahoty, v televíznom vysielaní chýbala. Slovenská verejnoprávna televízia sa totiž rozhodla, že scéna nie je vhodná pre divákov do 18 rokov. Aby film nemusela vysielať po 22. hodine, dohodla sa s tvorcami, že v RTVS pôjde Baba z ľadu bez tejto scény.

Podľa Marka Škopa, ktorý je spolu s Jánom Melišom a ich spoločnosťou Artileria slovenským koproducentom filmu, sa o tom, že spomínanú scénu RTVS neodvysiela, rozhodlo už pred rokom na takzvanej sledovacej preberačke. S milostnou scénou, jej spracovaním a vysielacím časom mala problém dramaturgia RTVS. Podľa Škopa má televízia na to právo, pretože od Rady pre vysielanie a retransmisiu (RVR) môže za nesprávne označený obsah dostať pokutu. „Takže to nechcem hodnotiť ani posudzovať. RTVS je koproducentom filmu, je spoluvlastníkom práv a má teda právo hovoriť do výslednej podoby diela, predovšetkým pre potreby svojho vysielania,“ povedal pre Pravdu Škop.

„Riešili sme to, samozrejme, predovšetkým s režisérom Bohdanom Slámom a s producentmi z Negativu a Bohdan súhlasil s tým, že scéna sa teda úplne vystrihne. Jeho súhlas bol pre mňa kľúčový,“ povedal Škop. „Keby Bohdan Sláma ako autor trval na tom, že scéna nemôže ísť z filmu von, tak by sme to, samozrejme, riešili ďalej,“ dodal.

Baba z ľadu je príbehom vdovy Hany (Zuzana Kronerová), ktorá po stretnutí s otužilcom Broňom (Pavel Nový) začne meniť svoj život. Snímka získala šesť Českých levov, vrátane sošky pre film roka a trofeje pre oboch hercov. V štyroch kategóriách je nominovaná na slovenskú národnú filmovú cenu Slnko v sieti.

V Česku problém nemali

Rozhodnutie RTVS vystrihnúť scénu, v ktorej sa Kronerová a Nový pokúšajú o sex, filmári nečakali. „Samozrejme, vzhľadom na to, že tu v Česku s tým nikto žiadny problém nemal, tak nás to prekvapilo,“ povedal pre Pravdu za českú produkčnú spoločnosť Negativ Pavel Strnad. Vystrihnutá scéna je podľa neho rovnako dôležitá,. ako každá ďalšia scéna v ich filme. „Rešpektovali sme však postoj slovenskej televízie a nechali sme ich, aby si upravili svoju verziu televízneho vysielania na Slovensku podľa svojho rozhodnutia,“ dodal. Podľa Strnada však nie je dôvod, aby bol film mládeži neprístupný. V českých kinách mal prístupnosť od 12 rokov, v slovenských od 15. V kinách v Česku aj na Slovensku išla rovnaká verzia s predmetnou scénou.

Dôvodom odlišnej klasifikácie prístupnosti a odlišného postoja televízií je aj legislatíva. Český zákon klasifikuje diela do kategórií prístupnosti bez obmedzenia, nevhodné do 12 rokov a neprístupné do 15 a 18 rokov. Na Slovensku je kategorizácia podobná, s dôležitým rozdielom. Vyhláška ministerstva kultúry k audiovizuálnemu zákonu „spresňuje“ obsah jednotlivých kategórií.

RTVS pri Babe z ľadu vďaka tomu argumentuje, že ak by milostnú scénu z filmu nevystrihla, musela by program označiť ako nevhodný do 18 rokov a vysielať ho po 22. hodine. Vyhláška totiž určuje, že programy sú nevhodné do 18 rokov, ak obsahujú „zobrazenie erotických pomôcok alebo erotických scén, ktoré sú vyrobené výlučne na prezentáciu erotiky a erotických tém“. Rovnaká vyhláška pritom hovorí aj o tom, že dielo môže byť označené ako nevhodné do 15 rokov, ak obsahuje „sexuálne scény, ktoré sú súčasťou dejovej línie“. Práve druhá definícia je podľa autora tohto článku vhodnejšia na opis toho, čo sa odohráva v predmetnej scéne filmu Baba z ľadu.

„Samotnú vetu ,sexuálne scény, ktoré sú súčasťou dejovej línie' možno interpretovať rôznymi spôsobmi. Je vždy na konkrétnom dramaturgovi, aby posúdil vhodnosť na základe vyhlášky a na základe konkrétnej scény,“ reagovala pre Pravdu hovorkyňa RTVS Erika Rusnáková.

„Pokiaľ má dramaturg polemiku o určitej scéne na hranici vhodnosti pre stanovené vekové skupiny, konzultuje s vysielacou dramaturgiou dopady na vysielanie. V niektorých prípadoch je náročné priradiť piktogram. Ak je piktogram pridelený nekorektne, vysielateľ je vystavený možnej pokute od RVR, čo sa premietne na rozpočte programu. V tomto smere dbáme na ochranu maloletých, ako aj na vynaloženie financií na prípadné pokuty. V minulosti sme mali problém so sexuálnou scénou napríklad pri seriáli Sanitka II, ale aj pri Tisícročnej včele,“ dodala.

Už predtým hovorkyňa RTVS uviedla, že pri niektorých filmoch je výroba dvoch verzií – filmovej a televíznej – bežným štandardom. „Už na dramaturgickej rade sa s tvorcami vopred dohodneme na pravidlách dodania filmovej a televíznej verzie. Baba z ľadu nie je jediný prípad, podobne sme sa dohodli na vytvorení televíznej verzie napríklad pre film Vojtech.“ Do akvizičných titulov, teda filmov, na ktorých sa RTVS koprodukčne nepodieľa, nemá televízia právo zasahovať. „Pri koprodukčných projektoch je to o dohode medzi vysielateľom a koproducentom, pričom programový zámer vysielateľa je určujúci, či bude televízna verzia vytvorená s vhodnosťou vysielania pred 22. h.“ Viacero klasických titulov, ktoré sa na obrazovkách RTVS objavujú opakovane, má tiež erotické scény, ktoré by mohli rozrušiť prehnane puritánskych divákov. „Vybrané archívne diela RTVS disponujú viacerými verziami ako napríklad práve spomínaná Tisícročná včela,“ odpovedala Rusnáková na otázku, ako je to s vysielaním niektorých titulov, napríklad Jakubiskovej Tisícročnej včely, pred 22. h.

Dramaturgičkou Baby z ľadu za RTVS bola Magdaléna Glasnerová, Pravde sa s ňou nepodarilo spojiť.

Zmeniť to môže legislatíva

To, že v kinách ide film s určitou prístupnosťou a v televízii sa posudzuje inak, je podľa producentky Ľubice Orechovskej zo spoločnosti PubRes (Učiteľka, Hmyz) bežná prax. „O vekovej vhodnosti filmu nerozhoduje producent, ale subjekty, ktoré ho ďalej verejne šíria. Pri kinodistribúcii a videodistribúcii je to distributér, pri televíznom vysielaní vysielateľ a v rámci VoD prevádzkovateľ služby,“ vysvetlila pre Pravdu Orechovská. „Každý sa zodpovedá inému kontrolnému orgánu, preto dochádza niekedy k úpravám a ,cenzúre' filmov v televíznom vysielaní. Je to pravdepodobne preto, že vhodnosť či nevhodnosť obsahu pre vekové skupiny divákov posudzuje Rada pre televízne vysielanie a retransmisiu, ktorá má pre vysielateľov prísnejšie kritériá,“ dodáva Orechovská, podľa ktorej to nie je ideálne riešenie. "Ideálne by bolo, keby film niesol jedno označenie naprieč všetkými distribučnými kanálmi, čo bude možné, keď sa audiovizuálny sektor zjednotí a zmení sa legislatíva, ktorá odstráni súčasný stav viacerých kontrolných orgánov a umožní samoreguláciu,” apeluje.

© Autorské práva vyhradené

35 debata chyba
Viac na túto tému: #RTVS #cenzúra #Zuzana Kronerová #Bohdan Sláma #Marko Škop #Baba z ľadu #Pavel Nový #Pavel Strnad #Negativ #Artileria