Zomrel spoluzakladateľ štúdií Ghibli, režisér Isao Takahata

Legendárny japonský filmový a televízny režisér, producent a spoluzakladateľ animátorského štúdia Ghibli, Isao Takahata zomrel vo veku 82 rokov. V tokijskej nemocnici podľahol rakovine pľúc.

06.04.2018 11:54 , aktualizované: 17:11
Isao Takahata Foto: ,
Spoluzakladateľ legendárnych štúdií Ghibli Isao Takahata zomrel vo veku 82 rokov.
debata

Takahata sa preslávil najmä ako režisér realisticky pôsobiacich animovaných diel, ale jeho tvorba je oveľa pestrejšia a bohatšia. Jeho žánrovo i štylisticky rôznorodé filmy tvorili vždy akýsi protipól voči tvorbe kolegu a priateľa Hajaa Mijazakiho. Najzreteľnejšie sa to ukázalo pri spoločnej práci na dvojici snímok z roku 1988 – Hrob svetlušiek (Hotaru no haka) a Môj sused Totoro.

Kým Takahata výrazne čerpal zo svojich autentických zážitkov (ako deväťročný prežil americké bombardovanie mesta Okajama) a so všetkou umeleckou silou obžaloval vojnu zo zničenia detských životov, Mijazaki vytvoril bezstarostnú, fantastickú ódu na súžitie detí a prírody. A, naopak, zatiaľ čo Mijazaki nakrútil v roku 2013 realisticky ladenú snímku Dvíha sa vietor, Takahata sa inšpiroval klasickou japonskou mytológiou a vytvoril Príbeh o princeznej Kaguji (Kaguya-hime no monogatari).

Na rozdiel od Mijazakiho nepracoval jednotným autorským štýlom. Jeho prvé diela pod hlavičkou štúdia Ghibli, ako Hrob svetlušiek alebo Iba včera (Omohide poro poro, 1991), ešte vykazujú, čo do spôsobu animácie a mimiky postáv, spoločné prvky s tvorbou ostatných kolegov zo štúdia, ale neskoršie filmy, ako bláznivá groteska Naši susedia Jamadovci (Hóhokekjo tonari no Jamada-kun, 1999) alebo spomínaný Príbeh o princeznej Kaguji, sú už nakrútené v úplne odlišnom duchu. V čase nadvlády počítačovej animácie sa vrátil k abstraktnejšej karikaturistickej kresbe s hrubými, často nedokončenými líniami, jemne načrtnutou mizanscénou a častými metamorfózami tvarov.

Isao Takahata sa narodil v meste Ise, predtým Udžijamada. V roku 1959, po dokončení štúdia francúzskej literatúry na Tokijskej univerzite, začal pracovať ako asistent réžie v novovzniknutom animátorskom štúdiu Toei Douga. V roku 1968 tu nakrútil svoj prvý celovečerný film Dobrodružstvá Horusa, princa slnka (Taijó no ódži: Horus no daibóken), ktorý bol založený na ságe etnika Ainuov. Dobrodružná snímka patrí medzi míľniky japonského anime a Takahatovi vyslúžila veľké uznanie kritikov i verejnosti. Aj vďaka tomu mohol Takahata zo štúdia odísť. V roku 1971 vytvoril spoločne s Mijazakim niekoľko dielov seriálu LUPIN III a o rok neskôr aj obľúbenú krátkometrážnu animovanú rozprávku s názvom Panda a malá panda (Panda kopanda).

Takahatova kariéra však v 70. rokoch patrila najmä televízii. Ako režisér pracoval v rámci pravidelného televízneho programu Svetovo preslávené diela (Sekai Meisaku Gekidžó) na viacerých animovaných seriálových adaptáciách príbehov pre deti a mládež, ako napríklad Heidi, dievča z Álp (Alps no šódžo Heidi, 1974) alebo Anna zo zeleného domu (Akage no Anne, 1979).

Na začiatku 80. rokov nakrútil dva u nás menej známe animované filmy, bláznivú komédiu pre deti Nespratníčka Čie (Džarinko Čie, 1981) a poetickú, ale aj grotesknú adaptáciu novely Kendžiho Mijazawu s názvom Čelista Gauche (Sero hiki no Góšu, 1982).

Vďaka veľkému finančnému úspechu filmu Naušika z veterného údolia, na ktorom sa Takahata podieľal ako producent, založili v roku 1985 spoločne s Hajaom Mijazakim štúdio Ghibli, kde pôsobil až do svojej smrti. Za svoju tvorbu získal ocenenia na mnohých prestížnych festivaloch, okrem iných aj nomináciu na Oscara.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #úmrtie #Ghibli #Isao Takahata #Hayao Miyazaki #Hrob svetlušiek