Áčkové festivaly bývajú v posledných rokoch kritizované za to, že v ich hlavných súťažiach prevažujú filmy, ktoré nakrútili muži. Ani tento rok to v Cannes nebude inak a o Zlatú palmu sa budú uchádzať iba tri filmy, ktoré nakrútili ženy. Ide o francúzsku režisérku Evu Hussonovú, ktorá má v súťaži svoj druhý celovečerný film Girls of the Sun (Dievčatá slnka) o prápore kurdských bojovníčok, libanonskú herečku a režisérku Nadine Labakiovú, ktorá na francúzsku Riviéru príde so svojím tretím celovečerným filmom Kafarnaum, a mladú taliansku režisérku Alice Rohrwacherovú. Do Cannes príde so snímkou Lazzaro Felice (Šťastný Lazar) o mužovi, ktorý žije na okraji spoločnosti a dokáže cestovať časom.
Foto: SITA/AP, Francois Mori
To, že v súťaži nie je veľa režisérok, obhajoval pred novinármi umelecký riaditeľ festivalu Thierry Fremaux. „Žien režisérok nie je dosť, ale nemáme dosť času to tu teraz rozoberať. Náš pohľad je ten, že filmy vyberáme podľa ich vnútorných kvalít. Nikdy nebudeme vyberať tak, aby sme pozitívne diskriminovali ženy,“ cituje Fremauxa portál Indiewire a pripomína, že v doterajšej histórii festivalu získala Zlatú palmu jediná žena – Jane Campionová s filmom Piano.
Priekopníci sovietskeho rocku
Svetové médiá si popri tom všímajú, že do súťaže vybral festival aj diela dvoch režisérov, ktorí sú v konflikte s režimom vo svojich krajinách. Iránsky režisér Jafar Panahi, ktorého väznili a má zákaz vycestovať z krajiny, sa do súťaže dostal so snímkou Tri tváre. Portál Screendaily.com píše, že ide o príbeh troch herečiek v troch štádiách ich kariéry. Tiež pripomína, že mať film v hlavnej súťaži Cannes bolo Panahiho snom. Najvyššie trofeje už jeho filmy získali v Locarne, Benátkach aj Berlíne a z Cannes má ceny za najlepší debut a víťazstvo v druhej najdôležitejšej sekcii Un Certain Regard. V nej vlani súťažil aj slovenský film Out, tento rok zatiaľ Slovensko v programe festivalu zástupcu nemá.
Či Panahi na festival aj príde, je otázne, keďže má zákaz vycestovať z krajiny. „Iránske úrady dostanú list od nás a od francúzskych úradov, aby sme zistili, či mu povolia prísť. Naozaj by sme ho tu veľmi radi privítali,“ citoval portál Deadline.com umeleckého riaditeľa festivalu.
Problémy s úradmi má aj ruský režisér Kirill Serebrennikov. Známy kritik Kremľa, ktorý vyjadril svoj nesúhlas napríklad s anexiou Krymu či postojom Ruska k právam LGBTI komunity, čelí hrozbe desiatich rokov vo väzení za údajnú spreneveru . Zatiaľ zostáva v domácom väzení. V Cannes premietnu jeho drámu Leto o leningradskej undergroundovej scéne a Viktorovi Cojovi, frontmanovi priekopníckej sovietskej rockovej skupiny Kino. Keď Serebrennikova vlani zatkli, pracoval práve na tomto filme. Dokončili ho vďaka jeho technickým poznámkam a skúsenostiam z predchádzajúcich skúšok. Na zostrihu filmu pracoval režisér už v domácom väzení, ktoré mu začiatkom roka predĺžili do 19. apríla.
Studená vojna aj kurdské bojovníčky
Poľský režisér oscarového filmu Ida bude mať v Cannes premiéru so snímkou Studená vojna. Ide o príbeh nemožnej lásky dvoch ľudí z odlišných prostredí a s odlišnými povahami. Odohráva sa v 50. rokoch minulého storočia v Poľsku, Juhoslávii, Berlíne a Paríži. V poradí 71. ročník festivalu otvorí prvý film iránskeho režiséra Asghara Farhadiho (Klient) nakrútený v španielčine. Hlavné úlohy v snímke Todos Lo Saben (Všetci vedia) si zahrali Javier Bardem a Panélope Cruzová.
Taliansky režisér Matteo Garrone má už z festivalu v Cannes dve veľké ceny. Prvú získal v roku 2008 za filmovú verziu bestselleru Roberta Saviana Gomora, ktorý odkrýva praktiky a fungovanie neapolskej mafie, a druhú Veľkú cenu si z Cannes odniesol v roku 2012 s komédiou z televízneho prostredia Reality Show. Jeho novinka, ktorú festival uvedie, sa volá Dogman. Garrone sa inšpiroval skutočnými udalosťami a vraždou z 80. rokov minulého storočia, keď sa majiteľ salóna pre psov rozhodol pre pomstu. Podľa portálu Variety ide o jeden z najbrutálnejších prípadov v povojnovej histórii Talianska, ktorý zahŕňal aj niekoľkohodinové mučenie v psej klietke. Jean-Luc Godard sa o Zlatú palmu uchádza so svojou esejou Le livre d'image. Synopsa film opisuje takto: „nič než ticho, nič než revolučná pieseň, príbeh v piatich kapitolách ako päť prstov ruky“.
Tohtoročný plagát festivalu v Cannes tvorí snímka z Godardovho filmu Bláznivý Petríček. Pred päťdesiatimi rokmi v dôsledku parížskych študentských nepokojov, ktoré vošli do dejín, to bol práve Godard a jeho ďalší filmoví kolegovia, ktorí spôsobili prerušenie festivalu v Cannes. Film Bláznivý Petríček, v ktorom stvárnili hlavné úlohy Jean-Paul Belmondo a Anna Karina, mal však premiéru o tri roky skôr, v roku 1965 na festivale v Benátkach. V Cannes vtedy zvíťazila komédia Fortieľ a ako ho získať režiséra Richarda Lestera a o Zlatú palmu sa tu uchádzal aj československý Obchod na korze. Porota pod vedením dnes 101-ročnej herečky Olivie de Havilland, prvej ženy v tejto pozícii, ocenila čestným uznaním aj hercov Idu Kaminskú a Jozefa Kronera.
Víťazov 71. ročníka festivalu v Cannes svet spozná 19. mája. Nebudú však medzi nimi tvorcovia filmov z dielne on-line spoločnosti Netflix. Tá sa z festivalu stiahla po tom, čo zaviedol pravidlo, že filmy, ktoré chcú na ňom súťažiť, sa musia vo Francúzsku distribuovať aj v kinách. Netflix však svoje snímky premiéruje on-line a rozhodol sa, že za týchto podmienok ich v Cannes neuvedie ani mimo súťaže.
