Hanákovo majstrovstvo pripomenie aj Old Shatterhand

, 27.04.2018 14:00
Dušan Hanák
Režisér a dokumentarista Dušan Hanák oslavuje 80 rokov. Autor:

Keď si Iveta Grófová vlani z festivalu v Berlíne odnášala Krištáľového medveďa za film Piata loď, s ktorým zvíťazila v sekcii Kplus zameranej na filmy pre deti, bola po takmer tridsiatich rokoch prvou slovenskou filmárkou, ktorú na tomto prestížnom festivale ocenili.

Pred ňou sa tu v roku 1989 tešili z ceny Jaroslava Havettová a Dušan Hanák. Grófovej pedagóg (a pedagóg celej generácie dnes úspešných domácich filmárov) získal v Berlíne Strieborného medveďa za réžiu filmu Ja milujem, ty miluješ. Jeden z najvýraznejších predstaviteľov slovenskej kinematografie oslavuje v piatok 27. apríla 80. narodeniny.

„Na festivale sa premietali dva moje filmy. V sekcii Panorama Obrazy starého sveta, v súťaži Ja milujem, ty miluješ. Necestoval som do Berlína sám, išiel so mnou jeden strážca zo Slovenskej filmovej tvorby. A bol veľmi nahnevaný, pretože na tlačovej konferencii som povedal niečo, čo sa mu nepáčilo. Takže zobral všetky fľašky vína, ktoré sme mali pripravené na oslavu,“ spomínal pred rokmi na účasť na festivale pre Pravdu Dušan Hanák. Príbeh starého mládenca a smoliara Pištu (Roman Klosowski) vo filme Ja milujem, ty miluješ, ktorý je tragikomickou výpoveďou o ľuďoch z periférie, vznikol už v roku 1980, na svoje uvedenie však roky čakal v trezore – tak ako viacero Hanákových filmov.

Aura slobody bez autocenzúry

„Obrazy starého sveta (1972), Ružové sny (1976), Ja milujem, ty miluješ (1980) aj Tichá radosť (1985) vyžarujú auru vnútornej slobody, nepoznačenú autocenzúrou. Autor nachádzal v škárach ideológie priestor pre sebarealizáciu, v ktorom tlaky dokázal vytesňovať bez kompromisov, cenzúrne zásahy síce prichádzali, ale až ex post, takže neovplyvnili konečný tvar. Takto vznikli štyri vrcholy tohto obdobia, ktoré vo väčšej či v menšej miere nachádzajú krehkú rovnováhu medzi autenticitou postáv a precíznosťou tvarovania,“ napísal o Hanákovej tvorbe, ktorá dokázala vzdorovať normalizácii, Pavel Branko. Režisér k tomu neskôr poznamenal, že pre neho bol cennejší film hoci aj v trezore – len keď hovoril pravdu.

Václav Lohniský v hlavnej úlohe filmu 322.
Václav Lohniský v hlavnej úlohe filmu 322. Autor: SLOVENSKÝ FILMOVÝ ÚSTAV

Dušan Hanák vyštudoval réžiu na pražskej FAMU a už počas štúdia zaujal viacerými snímkami. Jeho celovečerným debutom je film 322 z roku 1969. „Film 322 vznikol v šesťdesiatych rokoch podľa poviedky Jána Johanidesa – Potápača priťahujú pramene mora. Najprv som chcel, aby to bol môj absolventský film na pražskej Filmovej akadémii múzických umení. Neskôr môj scenár prijala kolibská dramaturgia, realizáciu však prerušila sovietska okupácia. Film získal v roku 1969 Veľkú cenu prestížneho festivalu v Mannheime, vybrali ho aj do Cannes. Tam sa už nedostal, lebo ho dali do trezoru. Pre nových aparátnikov bol taký nebezpečný, že ústredný riaditeľ Československého filmu v Prahe sa rozhodoval, či dá, alebo nedá spáliť jeho negatívy,“ spomínal pred rokmi pre Pravdu Hanák.

Relativita hodnôt

Po zmene režimu v roku 1989 sa už film do kinodistribúcie nedostal. Snímka 322 je príbehom muža v strednom veku, kuchára Lauka (Václav Lohniský), ktorému lekári zistia rakovinu hrtana. Začne prehodnocovať svoj život a chorobu považuje za trest za svoje konanie počas združstevňovania v 50. rokoch. "Literárna postava kuchára Lauka nemala žiadne politické pozadie. Prišiel som s motívom viny hlavného hrdinu, ktorý sa kedysi angažoval v čistkách a v akcii združstevňovania, a zaujal ma rozpor, že táto postava by mohla byť dobrým človekom. Pomáhal mi pri tom aj môj silný osobný pocit relativity hodnôt. Navyše, v tom období sa akosi nehodilo, aby vo filme mladého režiséra bol ústrednou postavou komunista. Moji kolegovia z novej vlny mali rovnako ako ja iné kritérium hodnôt – boli sme zameraní na život autentických ľudí z ulice, a stranícki funkcionári k nim nepatrili,“ povedal Dušan Hanák pred pár rokmi, keď film 322 vyšiel na DVD.

Pri príležitosti Hanákových narodenín snímku uvedie bratislavské Kino Lumiere v pondelok 30. apríla o 19. h. Premietať sa bude pôvodná, necenzurovaná verzia filmu, ktorú poskytol priamo festival v Mannheime. Hanák tu v roku 1969 získal spomínanú Veľkú cenu a podľa regúl festivalu v Mannheime zostala kópia filmu. „Krabice s filmom, prikryté šatami, previezla cez hranice v kufri svojho auta pani Vaillant, riaditeľka MFF v Mannheime. Na tom festivale chceli mať svoje filmy mladí režiséri z celého sveta. Pani Vaillant odmietla vyhovieť žiadosti vedenia Československého filmu, aby bol 322 vyradený zo súťaže,“ povedal Hanák pre májové vydanie mesačníka Film.sk.

Okrem snímky 322 uvidia návštevníci pondelkovej projekcie ako predfilm aj slávny, takisto zakázaný, film Prišiel k nám Old Shatterhand (1966). V ňom Hanák konfrontuje zahraničných turistov a socialistickú realitu. Václav Macek v Dejinách slovenskej kinematografie film charakterizuje takto: „V Hanákovej asambláži epizód nakrútených skrytou kamerou, epizód vyprovokovaných štatistami či položením kameňa doprostred cesty (…) sa odráža stav krachujúcej spoločnosti. Spoločnosti, ktorá sa pretvaruje, ale v skutočnosti netúži po inom, len si zvliecť červenú kožu a stať sa bohatou kapitalistickou ,bledou tvárou'“.

Premietanie sa uskutoční za osobnej účasti Dušana Hanáka a divákom i jemu sa pri príležitosti režisérovho jubilea prihovoria scenárista a spisovateľ Dušan Dušek a režisér a herec Juraj Nvota. S Hanákom ich spája spolupráca na filmoch Ružové sny a Ja milujem, ty miluješ. Počas večera tiež pokrstia aktuálne vydané DVD Hanákových filmov Tichá radosť (1985) a Súkromné životy (1990) a tiež otvoria výstavu režisérových fotografií. V Kine Lumière bude do konca mája.

Výber z filmov Dušana Hanáka

Hrané

  • 1969 322
  • 1976 Ružové sny
  • 1980 Ja milujem, ty miluješ
  • 1985 Tichá radosť
  • 1990 Súkromné životy

Dokumentárne

  • 1965 Artisti
  • 1966 Prišiel k nám Old Shatterhand
  • 1967 Omša
  • 1972 Obrazy starého sveta
  • 1995 Papierové hlavy
  • O Dušanovi Hanákovi a jeho filmoch čítajte viac v sobotu 5. mája v prílohe Víkend.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Dušan Hanák #Berlinale #Strieborný medveď
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku