Pawlikowski dal v Cannes lekciu, ako nakrúcať filmy

14.05.2018 09:00
Zľava: Herec Borys Szyc, režisér Pawel...
Zľava: Herec Borys Szyc, režisér Pawel Pawlikowski a herci Joanna Kulig a Tomasz Kot predstavili film Studená vojna. Autor: ,

Oscarový poľský režisér Pavel Pawlikowski (Oscar za film Ida) nie je pre naše publikum neznámy.

Ako sa ľudovo hovorí, ide mu karta. V krátkom čase po celosvetovom úspechu snímky Ida sa dostal do hlavnej súťaže v Cannes s filmom Studená vojna (Cold War) a hneď sa o ňom uvažuje ako o jednom z prvých serióznych kandidátov na Zlatú palmu. A keď nie, tak by to mohli byť herecké výkony alebo réžia, možno Grand prix. Možností je veľa. Šancu má na všetky.

Nie je to len môj názor, ale mnohých, že Pawlikowski dal týmto filmom krajinám bývalého socialistického bloku lekciu, ako je možné sa slušne, jednoducho a mimoriadne emotívne vyrovnať s komunistickou minulosťou. Inšpiráciou pri filme Studená vojna mu boli jeho rodičia. Ide o skutočný príbeh jeho otca hudobníka a matky speváčky. Osudová láska sa odohráva počas studenej vojny v Poľsku, Berlíne, Paríži, Juhoslávii a opäť v Poľsku. Nekončí sa síce tak tragicky ako vo filme, ale osud si s nimi aj tak zahral – obaja zomreli rok pred pádom totalitného režimu. Pawlikowski na adresu rodičov povedal, že boli obaja veľmi silné osobnosti, ktoré nevedeli žiť spolu, ale ani bez seba.

Podstatnejším ako samotný osudový milostný príbeh je však pri filme fakt, že v ňom v náznakoch, len tak akoby na okraj, Pawlikowski presne charakterizoval absurdnosti totalitného režimu a ľudí, ktorí ho museli znášať. Neodsudzuje, skôr konštatuje a javy, ľudí, udalosti a rôzne krajiny zobrazuje bez zbytočných okrasných kľučiek. O kritických 50. rokoch minulého storočia sa na malej ploche dozvieme takmer všetko. Dokonca si myslím, že aj najmladšia generácia pevná v názore, že dátumom ich narodenia sa začínajú dejiny, pochopí, že emigrovať nebolo nikdy jednoduché. A to aj bez toho, aby sa ukazovali krutosti či karikatúry ľudí opačného názoru. Tvorca jednoducho podčiarkuje dosah absurdností na ľudí obidvoch strán barikády. Možno prídu ešte nejaké prekvapenia, ale z našich zemepisných šírok tu zrejme nič lepšie nezavíta.

Potlesk pre ruskú rockovú scénu

Film, ktorý zožal v Cannes veľký úspech, je Leto Kirilla Serebrennikova o ruskej rockovej scéne počas perestrojky v Leningrade v 80. rokoch minulého storočia. Sám Serebrennikov do Cannes pricestovať nemohol. Kritik Kremľa je aktuálne v domácom väzení a čelí hrozbe desiatich rokov za mrežami za údajnú spreneveru.

Hrdinami filmu Leto sú skutočné, v tom čase slávne muzikantské osobnosti. Mike (Roman Bilyk) a jeho žena Nataša (Irina Starshenbaum) si vezmú pod svoje krídla mladého talentovaného hudobníka Viktora (Teo Yoo) a všemožne mu pomáhajú s vedomím, že reprezentuje novú muzikantskú generáciu.

Režisér Jia Zhang (vľavo) s hercami Zhao Tao a...
Režisér Jia Zhang (vľavo) s hercami Zhao Tao a Fan Liao predstavili film Nesmrteľní.
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: Reuters, ERIC GAILLARD

Obe rockové hudobné skupiny boli slávne aj v skutočnosti. Je to vlastne film o Viktorovi Cojovi, lídrovi skupiny Kino, ktorý zomrel ako 26-ročný pri autohavárii v roku 1990. Snímka je plná výbornej muziky, je nakrútená so šarmom, s veselosťou, problémami mladých zažínajúcich hudobníkov a navyše je takisto vynikajúco zahraná. Sála z nej radosť z dobrej muziky prezentovaná talentovaným režisérom.

Osudová láska z Číny

Francúzi si neodpustia dať do súťaže snímku o AIDS, musím však priznať, že takýto typ filmov vedia aj pravdivo nakrútiť. Príkladom je aj film Tešiť sa, milovať a utiecť (Plaire, aimer et courir vite) režiséra Christopha Honorého. V centre pozornosti je spisovateľ Arthur, promiskuitný mladý muž, a takisto aj jeho priatelia. Stretávajú sa, rozchádzajú, milujú, zrádzajú a podvádzajú až dovtedy, kým už nie je neskoro. Realisticky a vkusne nakrútený film neprináša žiaden zásadný vklad nad rámec tejto problematiky. Nič mimoriadne, i keď neporovnateľné, je aj kolážovito poskladaná esej Jeana-Luca Godarda Kniha obrazov (Le livre d'image). Godard do striedajúcich sa záberov prednáša svoje sentencie. Jeho posledné filmy boli takmer nepozerateľné, tento je miestami aspoň zaujímavý.

Dve hodiny 21 minút má čínsky súťažný príspevok Jiao Zhanga Nesmrteľní (Jiang Hu Er Nv). A dalo sa to vydržať. Toto kultivované kino hovorí o osudovej láske ženy k mužovi, ktorý ju neustále využíva, ale nikdy ju skutočne nemiloval. Zoberie na seba jeho vinu a odsedí si päť rokov vo väzení, on však po jej návrate stratí záujem, no keď vážne ochorie a ochrnie, znovu sa jej zavesí na krk. A takto to ide stále dokola. Zaujímavý film, ale nožnice by mu podstatne pomohli.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Zlatá palma #režisér #Pavel Pawlikowski #favorit #Cannes 2018 #Cannes
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk