Recenzia: Prvý slovenský komiks Parralel dopláca na svoju rozpoltenosť

Ako pri nedávnej návšteve Slovenska povedal nemecký výtvarník Reinhardt Kleist, autor grafického románu o Nickovi Caveovi, v komikse je možné všetko.

01.06.2018 15:30
Snímka Parralel je prvým slovenským komiksovým... Foto:
Snímka Parralel je prvým slovenským komiksovým filmom.
debata

Na obrázkových políčkach neplatia fyzikálne zákony, možnosti ohraničuje len jediná veličina, a tou je fantázia tvorcu. Ak tento žáner navyše dostane animovanú podobu, pravidlo by malo platiť dvojnásobne. Nie všetci autori však dokážu ponúknutý potenciál využiť naplno a vyberú sa skôr schodnejšou, divácky atraktívnejšou cestou. Napriek veľkým očakávaniam je to aj prípad prvého slovenského komiksového filmu Parralel, ktorý možno od štvrtka vidieť v kinách.

Český režisér, animátor a scenárista žijúci na Slovensku Matyas Brych sa v snímke Parralel voľne inšpiroval príbehmi o horolezcoch, ktorí často siahajú až na dno svojich síl, aby mohli zdolať vytýčený cieľ. Hlavný hrdina však v tomto prípade prekonáva viac ako len výškové metre a fyzickú záťaž. Každým krokom je čoraz bližšie k tomu, aby čelil hore, ktorú si postavil sám v sebe.

Parralel v čase budovania obrovského filmového univerza spoločností ako Marvel a DC nestavil na príbeh superhrdinu, ale na pohnutý osud a zlomený charakter bežného človeka. Aj keď ide o klasický námet – prekonávanie traumy z minulosti – snaha o osobnejšiu výpoveď je svetlejším momentom snímky. Problém však nastáva v samotnom vystavaní príbehu, ktorý si stavia barličky v podobe silných posolstiev a výrokov mysliteľov, čím svoje avizované "ostré hrany“ temnej drámy pre dospelých obrusuje zbytočným pátosom.

Snímka tlačí na pílu aj pri jednotlivých dejových linkách – mikropríbehoch, ktoré sa zakaždým končia dych berúcim rozuzlením a emocionálnym atakom. Aj kameň po páde do vody vždy vytvorí dokonalý kruh, zaznievajú vo filme slová, ktoré podvedome naznačujú smerovanie snímky. Všetko musí mať svoj začiatok a koniec, všetko musí byť vypovedané, až si časom divák uzavretý v kruhu neúnosnej doslovnosti pripadá v kine celkom zbytočný. Summa summarum: vždy je tu nádej a láska prekoná všetky prekážky. Premrhanou príležitosťou bol aj paralelný príbeh odrážajúci vnútorný rozpor hlavného hrdinu o bojovníkovi, ktorý musí zachrániť princeznú (nápadne pripomínajúcu herečku Jessicu Chastainovú) z pazúrov draka.

Ako už pred filmom poznamenal samotný tvorca, zložitá príbehová stránka je v snímke nahradená jednoduchosťou animácie. Na tom by samo osebe nebolo nič podozrivé, ak by neustále cyklenie záberov a opakované využívanie gest a mimiky postáv nepôsobilo ako snaha uľahčiť si prácu. Snímka strácala tempo najmä pri dlhých statických obrazoch, ktoré hlavné postavy vypĺňali dialógom. Potrebnú dynamickosť a hĺbku sa im tvorcovia snažili vdýchnuť v postprodukčnom procese, chýbala však práve prvotná komiksová invenčnosť v podobe detailov, vizuálnych skratiek či vnútorných monológov. Stagnujúci rytmus však do filmu vnášala výborne zvolená hudba hudobníka Stroona, ktorá sa v mnohých prípadoch stávala hlavným emocionálnym nositeľom deja.

Film Parralel síce láka na status projektu, aký v slovenských končinách nemá obdobu, v konečnom dôsledku však dopláca na svoju rozpoltenosť. Chce byť filmom aj komiksom zároveň, na oboch frontoch však plnohodnotne bojovať nedokáže. Možno, rovnako ako hlavný hrdina, nájdu v sebe tvorcovia v budúcnosti viac odvahy.

Hodnotenie Pravdy: 2 z 5 hviezdičiek

Parralel / Slovensko, Česko 2018, 82 min. / réžia: Matyas Brych / dabing: Tomáš Maštalír, Zuzana Porubjaková, Daniel Heriban / slovenská kinopremiéra: 31. 5. 2018

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #komiks #recenzia #Parralel