Foto: FEST ANČA
Festival do novej desaťročnice fungovania vstupuje s overenými a divácky obľúbenými sekciami, ale aj s novinkami. Na návštevníkov opäť čakajú súťažné sekcie so súčasnou svetovou, ale aj slovenskou animovanou tvorbou. „Inštitucionálne zázemie slovenskej animácie sa po šiestich-siedmich rokoch pomerne stabilizovalo, čo sa odrazilo aj na forme či kvalite umeleckého vyjadrovania. V rámci slovenskej súťaže sa stretnú snímky etablovaných animátorov, ale aj študentov z VŠMU či FAMU. Čo sa týka svetovej súťaže, počet prihlásených filmov sa oproti minulému roku opäť zvýšil. Prišlo ich viac ako 1 600. Pohľad na súčasný svetový animovaný film tak bude rozmanitejší a pestrejší,“ priblížila riaditeľka festivalu Žofia Bosáková sekciu, ktorá sa každý rok teší najväčšej diváckej obľube.
Zásadnou zmenou oproti minulým ročníkom je podľa Bosákovej hlavná téma festivalu: „Fest Anča sa vždy zameriaval na konkrétnu národnú kinematografiu, ktorú chcel publiku predstaviť vo svojej celistvosti. Tento rok sa po prvý raz zameriame na konkrétnu tému, ktorou je propaganda,“ povedala Bosáková, podľa ktorej ide o výsostne aktuálnu tému. „Naším cieľom je ukázať, ako dokážu fungovať svetové animované filmy v rámci ich propagandistických možností. Jedným z najzaujímavejších diel je určite snímka Potopenie Lusitánie z roku 1918, no zameriame sa aj na diela, ktoré vznikli v Československu,“ dodala.
Tematický okruh venujúci sa propagande je rozdelený do šiestich sekcií, ktoré mapujú historický vývoj už od roku 1915. Až dve sekcie sú venované obdobiu studenej vojny, počas ktorého propaganda prežívala rozkvet. Príkladom je aj animovaný film Zvieracia farma (1954), ktorý na základe predlohy Georgea Orwella vytvorili Joy Batchelorová a John Halas. Snímku financovala CIA, ktorá aj takýmto spôsobom bojovala proti komunizmu.
„V rámci propagandy mali veľký úspech rôzne symboly, napríklad postavičky ako Mickey Mouse, Pepek námorník či Superman. Mickey Mouse, Pepek námorník a Goofy sa dokonca objavili aj v snímke Nimbus libéré z roku 1944, kde spoločne zhadzovali bomby na nič netušiacich francúzskych civilistov. Išlo o snímku financovanú vládou vo francúzskom Vichy, ktoré v tom čase okupovali nacistické vojská,“ uviedla príklad dramaturgička festivalu Ivana Sujová.
Z prostredia Československa sekcia ponúkne napríklad protifašistickú snímku Pérák a SS (1946) režiséra Jiřího Trnku či budovateľský film Brigáda (1950) Zdeňka Milera – tvorcu populárneho Krtka – a režiséra Eduarda Hofmana. Čo sa týka komunistickej doktríny, animovaný film podľa Sujovej ponúkal domácim tvorcom určitú slobodu, čo dokazuje aj tvorba Viktora Kubala či Jaroslavy Havettovej, ktoré premietnu aj v sekcii venovanej 100 rokom od vzniku Československa: „V slovenskej animácii sa táto skúsenosť až tak neodráža. Na porovnanie budeme premietať aj animovaný seriál Veverička a ježko zo Severnej Kórey, ktorý má za cieľ prebudiť u detí vlastenectvo. Niečo podobné sme u nás nemali.“
Fest Anča aj tento rok privíta renomovaných tvorcov z celého sveta. Jedným z nich bude chameleón japonskej animácie Kódži Jamamura, ktorý sa v tvorbe inšpiruje starými japonskými povesťami, ale aj príbehmi Franza Kafku. Svoj proces tvorby priblíži aj počas festivalového masterclassu, rovnako ako ďalší hosť – bulharsko-kanadský režisér Theodore Ushev. „Pracuje s linorytom, čo je v rámci animácie veľmi náročná technológia. Čo sa týka tém, je silne ovplyvnený ruským konštruktivizmom, ale aj propagandou. To nám celkom sadlo do témy,“ dodal na adresu Usheva programový riaditeľ festivalu Moroš Brojo.
Hlavným cieľom Fest Anče je prepájať animovaný film s príbuznými umeleckými žánrami ako výtvarné umenie či hudba. Aj to sa odzrkadlí v bohatom počte sprievodných podujatí, ktoré spolu s hlavným programom obsadia Stanicu Žilina-Záriečie či Novú synagógu. Prepojenie animácie so svetom herných vývojárov opäť prinesie časť programu s názvom Game Days. Okrem zaujímavých prednášok a horúcich noviniek po prvý raz ocení aj najlepšiu slovenskú hru roka.
