Vo Varoch zvíťazila úprimnosť k dejinám, vzťahom, ľuďom i sebe

09.07.2018 08:00
Robert Pattison, Jaromír Hanzlík a Barry Levinson
Robert Pattison, Jaromír Hanzlík a Barry Levinson patrili k hviezdam festivalového finále. Autor:

Slávnosť filmu v Karlových Varoch sa v sobotu večer skončila. Priniesla mnoho podnetov na zamyslenie sa, ale najmä výzvu, aby sme boli k sebe úprimní.

Žijeme v časoch plných klamstiev, dezinformácií, falošných medziľudských i partnerských vzťahov, politických nekorektností a myslíme si, že keď si ich nevšímame, neexistujú. Obrovský omyl! Sú tu, tlejú pod povrchom, aby v tú najnevhodnejšiu chvíľu vyplávali na povrch.

Na to upozorňoval takmer každý film. Najmä Krištáľovým glóbusom ocenená snímka rumunského režiséra Radu Judeho s veľavravným názvom Je mi jedno, že sa zapíšeme do dejín ako barbari. Je to výrok ministra zahraničia fašistickej vlády Mihaia Antonesca a režisér si ho vypožičal.

Zapierať vlastné dejiny sa neoplatí

Keď sme vychádzali z projekcie, s kolegom sme konštatovali: Je rozhodnuté! A to bol festival ešte len v polovici a veľkú časť filmov sme nevideli. Niekedy sa stáva, že víťaz je okamžite jasný. To bol prípad tohtoročných „barbarov“. Zhodli sme sa na tom takmer všetci. Nedá mi však nepoznamenať, že rumunskej kinematografii sa v posledných rokoch mimoriadne darí, úspešní sú aj Maďari a Poliaci.

Krištáľový glóbus získala snímka rumunského...
Krištáľový glóbus získala snímka rumunského režiséra Radu Judeho s názvom Je mi jedno, že se zapíšeme do dejín ako barbari. Autor: Film Servis Festival Karlove Vary

Aj v Česku, aj na Slovensku vznikne zopár dobrých filmov, ale taký rozmach a medzinárodné uznanie, ako dosiahli Rumuni, sme nedosiahli. Jedno je isté – Rumuni, Maďari a Poliaci sa neboja pustiť do nepopulárnych tém, odhaľovať falošný výklad svojej histórie a poukázať aj na neduhy súčasnosti. U nás sú to len prvé lastovičky, v spomínaných kinematografiách už trend.

Robert
		Pattinson  prichádza  na 
		záverečný...
Robert
		Pattinson prichádza na 
		záverečný...
+11Robert Pattinson 
		prichádzana
		záverečný...

Vráťme sa však k filmu. Prvá polovica by sa žiadala zostrihať, ale je to emocionálne taká pôsobivá snímka o etnickom masakre Rumunmi na východnom fronte v roku 1941, že sa jej pridlhý úvod prepáči. Pritom ho približuje len mladá talentovaná režisérka pomocou performancie na námestí. Pochopiteľne pohorí, obecenstvo jej neporozumie, možno ani nechce pripustiť, že by sa boli takého niečoho dopustili. A touto ignoranciu a nepochopením posúva dávny zločin na vyššiu úroveň a rovnými nohami ho posunie do súčasnosti.

Tvorcovia s trochou zveličenia sa možno pokúšajú zobudiť tri opice, ktoré nevidia, nepočujú a nehovoria. Jedna sa pokúsi prehovoriť, no dve nereagujú. Ako ich odkliať – to je v krátkosti hlavná myšlienka. A tiež, že k vlastným dejinám nemôžeme byť hluchí, lebo sa to vypomstí. Film je o to apelatívnejší, že mnohé európske krajiny majú maslo na hlave, len sa k tomu nedokážu priznať, čo je mimoriadne nebezpečné. Lebo keď sa s minulosťou nevyrovnáme, nesmieme sa čudovať, že sa objavia rôzne kontroverzné indivíduá.

Omerzová exkurzia do duše mladých

Film Olma Omerzu Všetko bude (Cena za najlepšiu réžiu) sa zamýšľa nad príčinou, prečo deti utekajú z domu. Jeho malí hrdinovia sú rozdielni, jeden je rebel od narodenia, druhý hravé dieťa. Je jasné, že jeden to nebude mať v živote ľahké a druhý sa možno dokáže adaptovať. Nepátra po príčine, len veľmi sympaticky ukazuje následky. Evidentne im chýba teplo domova, láska rodičov, prečo by sa inak v treskúcej zime vozili autom po krajine. Už to, že bez vodičského preukazu sadli za volant, naznačuje, že ich rebélia má hlboké korene.

Snímka, ktorá apeluje skôr na dospelých, aby sa zamysleli, prečo im deti klamú, utekajú z domu, neučia sa. Zlými sa nenarodili, niečo nie je v poriadku v rodine. Je o úprimnosti a schopnosti priznať si chyby. Tak ďaleko režisér nezájde, ale mnohé veľmi sympatickým spôsobom naznačí a úsmevne podáva.

Kde niet porozumenia, rodinná dovolenka nepomôže

Cesta do Florianópolisu argentínskej režisérky Any Katzovej je na pohľad nenáročné rozprávanie o manželoch po rozchode, ktorí cestujú z Portugalska na dovolenku do Brazílie. Medzi Lukreciou (Mercedes Morán – Cena za najlepší ženský herecký výkon) a Pedrom to po rokoch škrípe. Na spoločný výlet zoberú aj dospievajúcich potomkov a snažia sa narušené vzťahy vyriešiť. Úprimne sa vyrozprávať z toho, čo ich už dlhší čas ťaží, ale nedokážu. Dovolenka sa neskončí podľa ich predstáv, o niečo ich však posunie. Zistia, že deti budú ich pomoc potrebovať, a tak im nezostáva nič len, začať opäť normálne komunikovať. Za úsmevný a poučný film získala režisérka Ana Katz Zvláštnu cenu poroty Ústredný hrdina izraelského filmu Geula má iné problémy. Čerstvý vdovec má vážne chorú dcéru, ale nie peniaze na jej liečbu. Najviac ho trápi oscilácia medzi ortodoxným židovstvom a hudbou. Ak chce dieťa zachrániť, musí znovu začať hrať s kamarátmi zo starej kapely. Nechce si priznať, že byť hlboko veriacim Židom neznamená vzdať sa umenia, konkrétne hudby. Keď si to uvedomí, jeho život sa začne uberať k lepšiemu. Kreácia Moshe Folkenflika (Cena za najlepší mužský herecký výkon) je presvedčivá, plná rozporov a veľmi sugestívna.

Zvláštne uznanie Skokanovi a Príbehu lásky

Skokan ruského režiséra Ivana I. Tverdovského je hádam najkritickejší film súťaže. Jeho hrdina je odložené dieťa do babyboxu trpiace zvláštnou chorobou – necíti bolesť. Matka to po čase využije a chlapca unesie z detského domova. Keď ten zistí, do akého skorumpovaného sveta sa dostal, vráti sa do istoty. Nie je to prvý film, ktorý nadhodil tému, že je lepšie byť v izolácii, ako bojovať so životom. Spracoval ju aj iránsky film Bratia, kde sa hrdina radšej vráti do väzenia, ako by žil s rodinou – ten však obišiel bez ceny.

Druhé Zvláštne uznanie pre snímku Príbeh lásky slovinskej režisérky Sonje Procesovej tiež zapadá do línie hľadania pravdy. Mladé dievča zistí, že o svojej náhle zosnulej matke vlastne nič nevie. Len toľko, že mala milenca. Pri hľadaní toho, kto to mohol byť, sa zapletá do rôznych nejasných situácii. Nikto jej v tom nepomôže, tento boj musí vybojovať sama.

Okrem víťazov súťaží ocenili vo finále galavečera 53. ročníka aj tri osobnosti filmovej scény. Hviezdu upírskej Twilight ságy britského herca Roberta Pattisona (Cena prezidenta festivalu), amerického režiséra Barryho Levinsona (Krištáľový glóbus za mimoriadny prínos svetovej kinematografii), ktorého dráma Rain Man získala aj Cenu divákov, a dojatého českého herca Jaromíra Hanzlíka.

Hľadanie pravdy bolo leitmotívom tohtoročnej karlovarskej súťaže. Nie je to málo už aj preto, že popieranie, klamstvo či šírenie rôznych neprávd začína byť súčasťou nášho života. Najlepšie a najadresnejšie sa o tom hovorí cez umenie. Zdá sa, že veľa tvorcov pochopilo…

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Robert Pattinson #MFF Karlove Vary 2018 #Jaromír Hanzlík
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk