Recenzia: Sicario 2 - film, ktorý zostáva v tieni predchodcu

Po správe, že Sicario (2015) bude mať pokračovanie, ale už bez Denisa Villeneuvea, boli mnohí sklamaní.

13.07.2018 09:00
Zľava Josh Brolin, Jeffrey Donovan a Benicio... Foto:
Zľava Josh Brolin, Jeffrey Donovan a Benicio Del Toro vo filme Sicario 2: Soldado.
debata

Keď však vysvitlo, že o scenár sa postará opäť Taylor Sheridan a o réžiu Stefano Sollima (Suburra), prišla konečne radosť a očakávania. Výsledok bude, prirodzene, porovnávaný s predchodcom. Druhý diel sa totiž rovnako ako mnoho iných pokračovaní drží len v tieni toho prvého.

Vopred prehraný boj s drogovými kartelmi pokračuje, tentoraz však v akejsi zúrivejšej podobe a bez pravidiel. Surovejšie, drsnejšie, krvavejšie, rozvrstvenejšie. Tak by sme mohli asi najpresnejšie charakterizovať toto pokračovanie jedného z najlepších trilerov dekády a je škoda, že k tým štyrom prívlastkom nemožno dopísať aj prívlastky ako napínavejšie či silnejšie.

Začnime však pozitívnym faktom. Sicario 2: Soldado je remeselne veľmi slušne zvládnutý triler založený na istote – dvoch absolútne špičkových a bezchybných hereckých výkonoch Benicia Del Tora a Josha Brolina. Tí musia opäť spojiť sily, aby skomplikovali život kartelom prevážajúcim cez americko-mexickú hranicu okrem drog a zbraní už aj teroristov.

Najväčším prekvapením je, že film padá na scenári, čo u Sheridana nebýva vôbec zvykom. Práve odklon od pôvodného minimalizmu a snaha o rozvrstvenie, zdokonalenie deja, akoby nakoniec úplne zabili možnosť prežitia nejakej katarzie. Prekombinovanosť deja a množstvo často úplne zbytočných zvratov, najmä v závere, tak bohužiaľ kazia potenciál, aby sa dvojka minimálne vyrovnala svojmu predchodcovi. Vďaka tomu film stráca potrebnú silu.

To, čo však druhý diel v pozitívnom zmysle slova kradne z prvého, je ambivalentnosť postáv s vlastnými pravidlami, tiež príznačná aj pre Sheridenov posledný film Wind River (2017), alebo snaha o rovnako netradičný naratív.

Vstupujeme do deja in medias res a až do druhej časti sa film tiež vyhýba nejakým žánrovým "barličkám“. Ostala aj horká pachuť pri nástupe záverečných titulkov, no zdrvujúci, bezvýchodiskový pocit a stotožnenie sa s hlavnou hrdinkou (Emily Blunt) už zmizol. A možno práve to je úplne najzásadnejší problém pokračovania. Akoby sa divák nemal poriadne s kým stotožniť. Napriek tomu, že máme štyroch (anti)hrdinov, z toho dvoch detských (ďalšia podobnosť s jednotkou), ani jedna z týchto postáv sa k divákovi nedostane tak blízko, ako by sa žiadalo, pričom minimálne o Alejandrovi (Benicio Del Toro) toho už vieme možno aj viac, ako by sme chceli. Príbeh jednej postavy však akoby vždy šiel na úkor druhej, pričom tu cítiť aj mierny kalkul. Najsilnejším je nakoniec vzťah malého dievčaťa a Alejandra, práve vďaka ich pozadiu, no stále ide o akýsi slabší odvar.

Soldado je rozhodne konvenčnejším filmom a aj keď je na jednej strane sympatická snaha o akýsi samostatný film, všetko padá zase na tom, že pre lepšie pochopenie súvislostí a "užitie si“ filmu divák potrebuje vidieť, toľko skloňovaný, prvý diel. Pozeranie pokračovania je tak trocha ako jazda na horskej dráhe. Pri jednej scéne divák tŕpne v napätí a pripadá si, akoby sa vrátil o tri roky späť v čase, kedy si mohol užívať Sicario vo Villeneuveovej réžii, inokedy krúti hlavou a vraví, si že toto by sa v prvom dieli stať rozhodne nemohlo. Oba diely však dáva automaticky do súvislosti.

Práve pre toho, kto prvý diel nevidel, môže byť Sicario 2: Soldado pokojne aj filmom roka. Ide bezpochyby o "dobrú žánrovku“, ale už bez presahu a tých najpodstatnejších ingrediencií. Bez Denisa Villeneuvea a skladateľa Johánna Jóhannssona (i keď Hildur Guðnadóttir mu skvele sekunduje a vzdáva poctu). V jednotke sa podarilo vytvoriť v skutku neopakovateľnú, podmanivú, zároveň dusivú atmosféru. Soldado nevraví nič, čo by už predtým nepovedal jeho predchodca. Vyvstáva teda otázka, nakoľko bolo toto pokračovanie vôbec potrebné.

Hodnotenie Pravdy: 3 z 5 hviezdičiek

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #recenzia #Josh Brolin #pokračovanie #Benicio Del Toro #Sicario