Božský portrét lišiaka Giulia Andreottiho je späť v kinách

Sedemnásobného talianskeho premiéra, bývalého ministra financií aj obrany v roku 2002 odsúdili na dvadsaťštyri rokov väzenia za podieľanie sa na vražde novinára. Neskôr ho však najvyšší súd oslobodil pre premlčanie prípadu.

Film Božský (2008) je súčasťou kolekcie Sorrentinových filmov, ktoré sa aktuálne premietajú v slovenských kinách. Do distribúcie sa dostali aj Následky lásky (2004), Prebytočný človek (2001) a Rodinný priateľ (2006).

Nenudí ani na sekundu

Hrbáč, Moloch, Lišiak, Belzebub či Božský. Andreotti si vyslúžil počas svojej bohatej kariéry mnoho prezývok, no ako sám vravel, mal zmysel pre humor a dokázal sa nad nimi povzniesť. Na druhej strane je však možnosť, že mu v hĺbke duše skôr lichotili, ako ho urážali. Napriek tomu, že Božský je v najhlbšej podstate komorným, citlivým životopisným filmom, vďaka rýchlemu tempu a režijnej svižnosti nenudí ani na sekundu. Sorrentino priam famózne a s nesmiernou ľahkosťou predvádza kus poctivého filmárstva, ktoré mu jednoducho musí nejeden súčasný tvorca závidieť.

Pri kadencii strihu občas možno nebudete stíhať zachytiť všetko, čo sa v zábere udialo, inokedy budete mať zase kopec času sa lišiacky usmievať nad ironickými „spomaľovačkami“. Kontrapunkt obrazu a zvuku (veselá hudba ako podmaz pri scénach mafiánskych čistiek), úchvatné jazdy zo žeriava, šialene rýchle transfokácie alebo švenky kamery pripomínajú tie najlepšie postmoderné gangsterky 90. rokov typu Mafiáni (1990) či Kasíno (1995). Práve vďaka úchvatnému výtvarnému štýlu (kompozícia aj svietenie záberov do šerosvitu pripomína renesančné obrazy), hudobnej rozmanitosti (mix popu, rocku, elektroniky aj klasickej hudby), svojskému „suchému“, ale inteligentnému humoru, osloví film čo najširšie publikum.

I keď si možno všimnúť aj jasné pohrávanie sa s očakávaniami – tie najakčnejšie scény boli vložené do traileru a divák ich takmer všetky uvidí už v expozícii. To všetko preto, aby mohol mať Sorrentino všetky povrchné lákadlá čím skôr za sebou a mohol zaviesť diváka do slepej uličky. Jeho náhľad do politikovho vnútra je neobyčajný práve tým, že ho predstavuje sám Andreotti (stvárnil ho skvelý Toni Servillo), keď pohľadom do kamery prezentuje v komentári svoje pocity a myšlienky. Divák je s ním aj v tých najintímnejších chvíľach a rozhovoroch odhaľujúcich jeho najcitlivejšie miesta.

Dokonalosť filmu aj škodí

Sorrentinov pohľad však nie je čiernobiely. Napriek tomu, že je k Andreottimu kritický a miestami ho tiež podáva ako komickú figúrku, akoby k nemu pociťoval aj istý skrytý obdiv. Vníma ho v prvom rade ako človeka, snaží sa ho analyzovať, pochopiť jeho zmýšľanie a konanie. Práve vďaka tomu ide o taký dôsledný portrét, aký sa nevidí každý deň. Na druhej strane je však paradoxom, že práve remeselná dokonalosť filmu aj škodí. Všetko je až také presné, vypočítané, nakomponované, až sa stráca sila, ktorá v danom príbehu je. Dôraz na estetiku prebíja emóciu. Na konci sa tak môže dostaviť trocha trpký pocit sklamania, striedajúci veľkú dávku obdivu.

Film si tiež až tak neužije ani divák, ktorý si pred filmom o Andreottim čo-to nenaštudoval. Sorrentino totiž akoby ráta s tým, že je divák patrične oboznámený s jeho príbehom a prípadom. Krátke titulky na začiatku síce hovoria veľa, ale zďaleka nie toľko, ako by mohli a možno aj mali. Ide však viac-menej o detail, ktorý nie je v konečnom dôsledku až taký podstatný a zatienia ho všetky pozitíva.

Ďalšie filmy Paola Sorrentina v slovenských kinách

Foto: Film Europe

Následky lásky

Následky lásky (2004) Kriminálka spojená so psychologickou drámou o starnúcom mužovi, ktorému uniká život pomedzi prsty a je len nečinným pozorovateľom bez emócií. Päťdesiatnik Titta vedie extrémne nudný, rutinný a nezáživný život v bližšie nešpecifikovanom švajčiarskom hoteli. Jeho každodennú rutinu, pozostávajúcu iba z niekoľkých nemenných úkonov, však naruší láska a všetky problémy, ktoré z nej vyplývajú. Jeho doterajší život bez práce, plný samoty, ticha, vyfajčených cigariet a prázdnych pohárikov v hotelovom bare, sa však zrazu začne meniť.

Foto: Film Europe

Prebytočný človek

Prebytočný človek (2001) Dráma s prvkami komédie o populárnom spevákovi Antoniovi Pisapiaovi, prezývanom Tony. Ten objaví, že má o niečo mladšieho menovca, ktorý je vychádzajúcou hviezdou miestneho futbalového klubu. Píše sa rok 1980 a obaja muži sa zdajú na vrchole svojej kariéry. Cynickému a sebeckému Tonymu sa však stane osudným dobrodružstvo s neplnoletým dievčaťom a následne žaloba za znásilnenie. Nesmelý Antonio si zase pri tréningu tak zraní nohu, že musí s futbalom skončiť. Príbehy oboch mužov sa zrazu jedného dňa pretnú.

Foto: Film Europe

Rodinný priateľ

Rodinný priateľ (2006) Groteskne štylizovaná dráma nakrútená s veľkým dôrazom na estetickú stránku je tretím filmom Paola Sorrentina. Hlavný hrdina Geremia je starý, nesympatický, bohatý úžerník a jeho vzťah k peniazom je priam chorobný. Požičiava ich nešťastníkom, ktorí to potrebujú, a potom ich s vysokými úrokmi kruto, cynicky vymáha späť. Moc, ktorú má nad svojimi obeťami, mu však neprináša šťastie, po ktorom prahne. Cíti sa osamelý, navyše jeho matka pripútaná na lôžko nie je nikdy spokojná so synovými výsledkami.