„Žiadneho majstrovstva som sa nedopustil,“ vtipkoval Ilja Racek pred desiatimi rokmi pri preberaní ceny Thálie za celoživotný prínos. „Sám sebe si zas tak veľmi nefandím. Majstri, ku ktorým som vzhliadal a vzhliadam, boli Štepánek, Plachý, Rašilov… Tým by som hádam mohol chodiť po pivo. Ale o žiadnom majstrovstve v sebe neviem,“ vysvetľoval v rozhovore pre Českú televíziu. Herec uhrančivého zjavu aj hlasu včera zomrel vo veku 88 rokov, informoval spravodajský portál iDNES.cz.
Životnou láskou pražského rodáka boli bábky. Dedo mu kúpil bábkové divadlo, s ktorým za vojny hrával predstavenia pre deti z domu. Mal len jedenásť, keď začínal ako pomocný technik v Ríši bábok. Po vojne vyštudoval DAMU, už ako študent si zahral malú rolu vo Fričovej vojnovej dráme Návrat domů. „Desať rokov v Olomouci, šesť rokov v Divadle E. F. Buriana, no a potom až do šesťdesiatky na Vinohradoch,“ zhrnul v spomínanom rozhovore svoju divadelnú kariéru.
Film aj televízia jeho talent často využívali, väčšinou však dostával len menšie úlohy. Naposledy sa pred kamerou objavil vo vojnovej dráme Poslední cyklista (2014). Aj slovenskí diváci si ho môžu pamätať z mysteriózneho krimiseriálu Strážce duší (2003), ako primára z dramatického seriálu Koniec veľkých prázdnin (1996), z historického seriálu Zlá krev (1986) či zo životopisnej série Lekár umierajúceho času (1983). Napriek stredostavovskému pôvodu a názorom na komunistický režim, ktorými sa nikdy netajil – ako jeden z mála nepodpísal antichartu – zostal jeho najväčšou filmovou postavou komunistický novinár Julius Fučík vo vojnovej dráme Reportáž psaná na oprátce (1961).
Ani začiatkom deväťdesiatych rokov, keď odišiel do dôchodku, nezavesil herectvo na klinec. Hosťoval v Divadle ABC, Rokoku, Divadle v Řeznické aj vo Viole. Celé roky sa venoval práci v rozhlase. „Rolí bolo veľa, ani lások nebolo málo, priateľov pár. Roly odzneli, lásky a priatelia postupne odchádzajú do nenávratna,“ stručne zosumarizoval v rozhovore pre Českú televíziu.
