Božidara Turzonovová, herečka
Cítim obrovskú ľútosť, bol to môj rovesník. Prežili sme spolu detstvo. Naše posledné spoločné účinkovanie bolo v seriáli Ordinácia v ružovej záhrade, kde Stanko, paralelne so scenárom, strácal a stratil zrak. To všetko som prežívala ako jeho seriálová manželka. Myslím, že to bolo pre neho vykúpenie. V tejto chvíli už vidí viac, než vidíme my tu dole na zemi.
Martin Huba, herec
Bol to neobyčajne srdečný človek, preto ma zaráža, že niekomu, kto mal tak blízko k humoru a mal tak rád ľudí, osud nadelil takýto tragický koniec. Bol to najveselší človek, akého som poznal, s asi najsmutnejším koncom, no zároveň človek s neobyčajnou eleganciou, gráciou a silou. Napriek tomu, že bol dlho chorý, nikdy sa nesťažoval a svojou ťažkou situáciou nechcel obťažovať ľudí, čo tiež svedčí o jeho veľkou ľudskom rozmere. Jeho láska k ľuďom stále sršala aj z javiska. Bol veľmi vtipný, vedel byť tiež veľmi sarkastický. A neobyčajne sebakritický. Ak niečo vyčítal iným, bol schopný to tisícnásobne viac vyčítať sebe. Stano bol veľmi dobrý kolega, bolo s ním stále veselo, a preto je to ticho, ktoré tu zanechal, o to hlučnejšie. Bolo ťažké si Stana predstaviť roky rokúce žiť v ústraní. Určite však netreba zabudnúť na jeho ženu Darinku, ktorá ho doopatrovala, a dcéru Zuzku, ktorá nenechala otca v tých ťažkých rokoch samého. Mal pri sebe aj starostlivého syna. Nie nadarmo o tom hovorím, pretože ten príbeh trval naozaj dlho a nebyť práve obetavosti jeho najbližších, by bol ten príbeh ešte tragickejší.
{* koniec-sablona *}
Zita Furková, herečka
So Stanom som prežila najkrajšie obdobie dozrievania. Začínali sme spolu v Divadle na Korze, prešli sme do Divadla Nová scéna, taktiež sme boli spolu v Astorke. Ako kolega vždy priniesol pozitívnu, dobrú náladu. Mal tiež neskutočnú fantáziu, stále si vymýšľal nejaké príhody a vždy nás nimi skvele pobavil. Avšak z toho, čo viem, aj od Ferka Kovára, ktorý ho navštevoval, bol už dlho chorý a určite trpel. Beriem to ako vykúpenie.
Milan Kňažko, herec a bývalý politik
Bol jeden z posledných členov Divadla na Korze, ktoré vzniklo v roku 1968 po okupácii. Je to smutná správa. Labuda, Dančiak, Mikulík už na škole patrili ku generácii výnimočných hercov. Prejavili to neskôr, či už na Korze, alebo na Novej scéne. Osobne mi to je veľmi ľúto a ťažko sa mi o tom hovorí, lebo bol súčasťou vlastne aj mojej generácie.
