Recenzia: Trpký náhľad do osamelej duše Jana Palacha

Sedláček sa vrátil po komediálnych „úletoch“ (Dědictví 2, Pálava) opäť k tomu, čo mu ide najlepšie – k silnej historickej téme. Zatiaľ čo Agnieszka Hollandová sa v minisérii Horiaci ker (2013) zamerala na udalosti po Palachovom upálení, Sedláčka zaujímalo, naopak, čo sa dialo predtým. Palachove motivácie, nálady, vzťahy, život. Film je pomerne krutým pozorovaním straty nádeje, mladíckeho entuziazmu a dravosti, pretavujúcej sa do bezmocnosti a zúfalstva. Spočiatku veselý usmiaty mladík plný plánov a radosti zo života sa totiž pred kamerou mení na životom zbitého tuláka. Čoraz viac sa prepadáva do melanchólie a čoraz viac počúva démonov vo svojej hlave.

Sedláček Palacha ticho a pozorne pozoruje. Vyberá vskutku tie najvýstižnejšie kúsky, fragmenty, ktoré nakoniec vytvoria mimoriadne tragickú mozaiku. Najväčším plusom filmu je, že Sedláček Palacha nezobrazuje ani ako blázna, ale ani ako hrdinu. Zobrazuje ho v prvom rade ako obyčajného človeka. Ako správne vychovaného intelektuála, rebelanta, ale tiež nie úplne vyrovnaného, miestami nerozvážneho, tajomného mladíka s chybami, ktoré však patria k jeho veku, osobnosti. Palach je komplexnou a ambivalentnou postavou. Zastáva určité morálne hodnoty, je proti nespravodlivosti, napriek tomu podvedie priateľku s jej najlepšou kamarátkou či pokojne s chladným výrazom tváre utopí čerstvo narodené šteňatá v potoku.

Režisér však Palacha nesúdi. Ide mu o čo najkomplexnejší náhľad so všetkým, čo k tomu patrí. Sleduje jeho výhry aj prehry, je voči nemu empatický, pretože vie, že prvoplánové odsúdenie je povrchné. Zaujíma ho kontext, náhľad do vnútra chlapca, ktorý možno ani sám až do poslednej sekundy netušil, že bude schopný niečo také hrôzostrašné spraviť. Film je pomalým, intímnym, silným aj tvrdým portrétom neľahkej, ťažko uchopiteľnej osobnosti. Scenáristicky aj dramaturgicky funguje, prístup režiséra je zase citlivý a dôsledný. Je cítiť, že Sedláček si k Palachovi vybudoval určitý vzťah, nepochybne potrebný pre čo najlepšie uchopenie danej látky.

Film však ťahá hore aj hlavný predstaviteľ Palacha Viktor Zavadil. Ten v rámci hereckého obsadenia jasne dominuje. Jeho minimalistický a mierne strohý prejav skvele dotvára charakter postavy. Herec tiež v emočne vypätých momentoch naplno ukazuje svoju hereckú precíznosť a silu. Výrazne vyčnieva aj Zuzana Bydžovská v úlohe Palachovej matky. Jediné, čo môže trochu prekážať, je mierne natiahnutá minutáž. I keď je pochopiteľné, že pri takejto téme je ťažké odhadnúť optimálny čas. Záver je však správne úderný, emotívny a čo je najdôležitejšie, vrýva sa divákovi do hlavy a ostáva v nej aj po projekcii.