Foto: Profimedia
Divákov i filmovú kritiku okúzlila svojím hereckým výkonom v snímkach Milenci v roce jedna (1973), Den pro mou lásku (1976) i Stíny horkého léta (1977). V piatok 7. septembra má 70 rokov.
Marta Vančurová sa narodila 7. septembra 1948 v Prahe. Jej cesta ku herectvu začala spevom, ku ktorému ju viedol otec. Režisér Josef Henke si budúcu herečku vybral, aby spievala v rozhlasovej rozprávke. Potom ju pozval, aby účinkovala v rozhlasovej hre Ingmara Bergmanna Malba na dřevě. Práve tam sa prvýkrát stretla s profesionálmi. Po maturite pracovala v Hydrometeorologickom ústave a zamýšľala sa aj nad štúdiom fyziky. Napokon ju zlákali divadelné dosky.
Štúdium herectva absolvovala v roku 1972 na Divadelnej fakulte Akademie múzických umení (DAMU) v Prahe pod vedením profesora Rudolfa Hrušínskeho. V tom čase bola v ročníku s budúcimi hercami Jiřím Lábusom a Tomášom Töpferom.
„Boli sme skvelá partia a veľmi rada spomínam aj na to obdobie, pretože bolo poriadne rušné. My sme nastupovali v šesťdesiatomôsmom, takže to začalo z ostra a zažili sme veľa zásadných chvíľ. Ale mala som šťastie ešte spoznať veľa zaujímavých režisérov a ľudí, ktorí neskôr nemohli pracovať“, zaspomínala si v rozhovore pre www.tyden.cz herečka. Neskôr získala angažmán v pražskom Realistickom divadle Zdeňka Nejedlého (dnes Švandovo divadlo na Smíchově). Členkou umeleckého súboru Divadla na Vinohradech bola herečka od roku 1990.
Herecký nástup Marty Vančurovej do filmu bol doslova raketový. Začala svojou prvou rolou v snímke Jiřího Suchého Nevěsta (1970). Kto má rád absurdnú avantgardnú štylizáciu a zvláštnu poetiku iste nebude sklamaný. Film Milenci v roce jedna (1973) bol vybraný ako zástupca československého filmu, ktorý sa uchádzal o Oscara v sekcii cudzojazyčný film za rok 1974. Dej pôsobí príjemne poeticky, so smutnou afmosférou doznievajúcich vojnových zážitkov. Vančurová zvládla traumou poznačenú Helenu veľmi presvedčivo. Film mal nesmierny divácky ohlas a získal Veľkú cenu Medzinárodného filmového festivalu Karlove Vary.
Z filmografie herečky môžeme spomenúť aj komédiu Jáchyme, hoď ho do stroje! (1974) z autorskej dielne Smoljak-Svěrák-Lipský. Vydarené herecké obsadenie, dokonca aj hlášky filmového Františka, v podaní Luďka Sobotu čoskoro zľudoveli. V komédii stvárnila Vančurová rolu nesmelej predavačky Blanky. Hlavná úloha sa herečke naskytla v dojímavej snímke Den pro mou lásku (1976). Príbeh podľa scenára Markéty Zinnerovej si vybral pre jeho apolitický námet slovenský režisér Juraj Herz a prepísal ho podľa vlastnej vízie. V tom čase médiá označovali Vančurovú za jednu z najväčších českých talentov.
Český režisér František Vláčil nakrútil pôsobivú baladu Stíny horkého léta (1977), ktorá sa odohráva po skončení druhej svetovej vojny v beskydských lesoch. Zvolil ponurosť, nebezpečenstvo a časť dejín, o ktorých sa veľa nehovorilo. Film o rodine uväznenej nepriateľskou skupinou má skvelé obsadenie, v ktorom nechýbala ani Marta Vančurová. Slovenský herec Juraj Kukura odohral v snímke, podľa kritiky, najväčší part svojej hereckej kariéry. Medzinárodný filmový festival Karlove Vary ocenil snímku cenou Křišťálový globus v roku 1978. Za zmienku stoja aj snímky Putování Jana Amose (1983), Smrt krásných srnců (1986).
Herečku obsadzovali aj do mnohých televíznych filmov a seriálov, napríklad Jana Eyrová (1972), Třicet případů majora Zemana (1974), Inženýrská odysea (1979), Synové a dcery Jakuba skláře (1985), Náves (2005). V televíznych filmoch sa objavila napríklad v Sen noci svatojánské (1973), Těžká hodina (1986), Pravda a lež (1992), Ex offo (1998), Rána z milosti (2005).
Umelkyňa pred niekoľkými rokmi prekonala závažné onkologické ochorenie, v dôsledku ktorého podľa vlastných slov dospela k prehodnoteniu toho, čo má v živote cenu a čo nie. Teší sa z vnúčat a napriek tomu, že odišla z Divadla na Vinohradech, venuje sa herectvu naďalej. V roku 2014 obsadil opäť sympatickú Martu Vančurovú do filmu Poslední cyklista český režisér Jiří Svoboda.
