Cuarón o snímke hovorí ako o najzásadnejšom filme svojej kariéry. „Je to prvý film, v ktorom som bol plne schopný tlmočiť ako film to, čo som chcel vyjadriť. Je to príbeh mnohých tvarov a náznakov emócií, ktoré boli vo mne prítomné od okamihu, keď som sa chcel stať režisérom,“ povedal portálu Indiewire oscarový tvorca filmov ako Gravitácia, Harry Potter a väzeň z Azkabanu či Potomkovia ľudí.
Film Roma, nazvaný podľa časti hlavného mesta Mexika, kde Cuarón vyrastal, sa odohráva začiatkom 70. rokov a v centre príbehu sú dve slúžky, ktoré spolu s ďalšími deťmi Cuaróna vychovávajú. Ďalšou protagonistkou čiernobieleho filmu je jeho matka.
„Roma síce zachytáva iba obdobie približne jedného roka, ale v tom roku je zahrnutý celý život ako taký – jeho drobné, prchavé okamihy radosti a dlhšie, bolestnejšie úseky žiaľu,“ napísal v recenzii na film Entertainment Weekly. Podľa Vanity Fair je zase film „taký plný oslnivo komplikovanej vizuálnej poézie, tak oplývajúci zmyslovým duchom, že pokúšať sa ho recenzovať je trochu ako recenzovať celý život. Môže to znieť trochu grandiózne, ale Cuarónov magnum opus vyvoláva takýto pompézny pocit“. Rovnako ohromujúci pocit vyvolal film aj u kritika Joa Morgensterna, ktorý za svoje recenzie vo Wall Street Journal získal v roku 2005 Pulitzerovu cenu. Roma je vraj jedným z najkrajších filmov, aké kedy videl. Okrem réžie sa Cuarón postaral aj o scenár, kameru či strih.
Triumf Netflixu
O snímke sa veľa hovorilo už v máji, keď sa mala uchádzať o Zlatú palmu na festivale v Cannes. Vedenie festivalu sa však nedohodlo s producentom, streamovacím gigantom Netflixom. Ten sa rozhodol, že sa na festivale nezúčastní po tom, čo v Cannes zaviedli pravidlo, že filmy v súťaži sa musia vo Francúzsku distribuovať najskôr v kinách. Netflix však svoje snímky premiéruje on-line. Paradoxom je, že práve film Roma bude zrejme jednou z výnimiek, ktorá sa bude premietať najskôr v kinách, až potom on-line.
Netflix, pre ktorého je úspech v Benátkach prvým takýmto festivalovým triumfom, mal v súťaži tri snímky, medzi nimi aj novinku Balada o Busterovi Scruggsovi. Šestica westernových príbehov pod taktovkou bratov Coenovcov mala byť pôvodne seriálom. Nakoniec je z nej film, ktorý si z Benátok odniesol cenu za scenár.
Veľkú cenu poroty na festivale, ktorý sa skončil v sobotu, získal pôvodom grécky filmár Yorgos Lanthimos (Homár) s filmom Favoritka. Ide o príbeh z dvora kráľovnej Anny Stuartovej (Olivia Colman), v ktorom o jej priazeň a vplyv na dvore súperia dve sesternice v podaní Emmy Stone a Rachel Weisz. Trojica herečiek bude mať podľa kritikov šance aj v oscarovom súboji. „Favoritka je jedným z tých vzácnych filmov, kde energia trojice talentov predvádzajúcich to najlepšie, čo dokážu a energia ich postáv vytvoria vír, z ktorého vzíde dokonalá búrka,“ napísal o snímke Screen International. Podľa Entertainment Weekly by však nemali diváci čakať klasický hollywoodsky kostýmový film, skôr niečo ako keby Fellini v čase, keď točil Satyricon, nakrútil Všetko o Eve.
Protagonistka Favoritky Olivia Colman, ktorá sa ako britská kráľovná Alžbeta II. objaví na budúci rok v tretej sérii The Crown, si z Benátok odniesla cenu pre najlepšiu herečku. Aj najlepší herec vo festivalovej súťaži stvárnil na plátne postavu, ktorá skutočne existovala. Porota ocenila Willema Dafoa za to, ako sa vo filme Juliana Schnabela Pred bránami večnosti vtelil do Vincenta van Gogha.
Medzi 21 filmami, ktoré sa stretli v hlavnej súťaži, bol iba jediný, ktorý nakrútila žena. Slávik austrálskej režisérky Jennifer Kent (Babadook) je príbehom o pomste a priateľstve, ktorý sa odohráva v 19. storočí v Tasmánii. Snímka plná brutality a násilia získala Zvláštnu cenu poroty a tiež Cenu Marcella Mastroianniho pre najlepšieho mladého herca alebo herečku. Odniesol si ju Baykali Ganambarr, pre ktorého je Slávik filmovým debutom.
V súťaži benátskeho festivalu bola aj snímka maďarského režiséra Lászlóa Nemesa Súmrak, v ktorej si vedľajšiu úlohu zahrala aj Judit Bárdos. Hoci sa stretla s priaznivým ohlasom, v silnej konkurencii žiadnu z oficiálnych hlavných cien nezískala.
Nenechajte Oleha Sencova zomrieť
Porota pod vedením režiséra Guillerma del Tora, ktorá rozhodovala o cenách 75. ročníka MFF v Benátkach, vyjadrila počas festivalu nesmierne obavy o stav ukrajinského režiséra Oleha Sencova. Toho v Rusku odsúdili na 20 rokov väzenia. Od mája drží protestnú hladovku a panujú obavy o jeho život, keďže podľa médií sa jeho zdravotný stav v poslednom čase prudko zhoršil. Porota vyzvala Rusko, aby filmára okamžite prepustilo a nenechalo ho umrieť. Pripojila sa tak k výzvam z celého sveta a mnohým nielen filmovým osobnostiam, ktoré v poslednom čase žiadali Rusko o rovnaký krok.
