To je iba zlomok z „tučného“ balíka 97 filmov, ktoré ponúka festival Cinematik. Šesťdňová oslava filmu sa v Piešťanoch začala v utorok a potrvá do nedele. Kino Fontána a majestátny Dom umenia sa tak po roku opäť zaplnili filmovými nadšencami prahnúcimi po najnovších a kvalitných snímkach z celého sveta.
Rozhodnúť sa, na aký film ísť a vybrať si z takého silného programu, je tento rok mimoriadne ťažké. V utorok večer však bola voľba jasná, keďže otvárací ceremoniál sa vždy nesie v dobrej nálade a humornom duchu a festivalový tím si dáva veľmi záležať aj na výbere otváracieho filmu. Snímka Čo len ľudia povedia od režisérky Iram Haq však divákov rozhodne nešetrila. Nórska dráma o pakistanskej rodine žijúcej v Osle bola skutočne mrazivou výpoveďou o bolestivom rozpore ultrakonzervativizmu a liberalizmu. Napriek náročnosti filmu šlo rozhodne o výnimočný zážitok a festival sa tak nemohol začať lepšie.
Príjemným prekvapením bola aj následná, na prvý pohľad nenápadná surová gangsterka 1 % v kine Fontána o komplikovanom vzťahu dvoch bratov zo sekcie Za hranicou kultu: Krutá ľúbosť. Prvý deň tak priniesol maximálnu spokojnosť. V stredu doobeda nadšenie pokračovalo. Príjemná a nesmierne vtipná, nekonvenčná romantická komédia Júlia, demoverzia, pozitívne naladila hádam každého v takmer zaplnenom Dome umenia. Humorne ladenú "oddychovku“ však v podvečer vystriedala ďalšia náročná belgická dráma Dievča o trans dievčati, 15-ročnej Lare, ktorá túži byť baletkou. Diváci tak dostali ďalší poriadne silný zážitok. Niektorí z nich dokonca neuniesli tvrdý záver a opustili kinosálu.
Najočakávanejším titulom dňa bol však koprodukčný slovenský triler Pivnica v réžii Igora Vološina, v hlavných úlohách s Jeanom-Marcom Barrom (Magická hlbočina) a Olgou Simonovou. Herecký ansámbel na čele s tvorcami prišiel film aj uviesť, keďže šlo o svetovú premiéru. O mierne kuriózny moment sa postaral mladý slovenský raper Dalyb, ktorý počas svojho príhovoru nechtiac prezradil divákom pomerne dôležitý dejový zvrat. Samotný film však bol bohužiaľ obrovským sklamaním. Absolútne nefunkčná žánrovka priniesla pri viacerých scénach nechcený smiech v publiku, čo mali na svedomí najmä nie príliš vydarené postsynchróny dvoch hlavných predstaviteľov a tiež maximálne neprirodzené dialógy.
Pivnica tak narušila rad kvalitných titulov a nie úplne príjemne prekvapila. Vzhľadom na to, že festival je ešte len v polovici, však diváci majú tie najväčšie filmové lákadlá ešte len pred sebou. "Čaká vás málo spánku, relatívne málo jedla, ale veľa filmov,“ povedal na úvod Cinematiku filmový kritik a člen organizačného tímu Peter Konečný. Mal pravdu. Festivaly vedia byť niekedy poriadne vyčerpávajúce a často idú diváci až za hranicu svojich síl, len aby videli čo najviac z bohatého programu. Bez dostatku kávy či čokolády, ktorá dodá aspoň trocha energie, je niekedy pomerne ťažké absolvovať viac ako tri alebo aj štyri filmy denne. A dokáže to tiež poriadne vyčerpať, obzvlášť ak ide o náročné, ťažko stráviteľné tituly s dlhou minutážou, čo na festivaloch býva zvykom.
Festivaly sú však aj o výzvach a sú pre tých, čo sa toho neboja. A báť sa naozaj netreba. "To, o čo nám ide, je, aby ste rozmýšľali o filmoch, aby sme sa my tešili z toho, že rozmýšľate o filmoch a aby sme tu spolu pozerali naozaj skvelé filmy, ktoré sa často v slovenskej distribúcii nikdy neobjavia,“ doplnil Konečný.
