Dávno stíchnuté prevádzky zároveň znovu ožívajú dramatickými, niekedy vtipnými, inokedy trpkými až mrazivými príbehmi zo života niekdajších budovateľov priemyslu. Ako prvý vyrozprávala príbeh šurianskeho cukrovaru, potom obuvníckych závodov v Partizánskom a tento týždeň je na rade diel o tabakovej továrni v Smolníku.
Nasledovať bude diel o zbrojovke v Dubnici nad Váhom. Filmová exkurzia do zbrojárskej histórie Považia diváka zavedie ku koreňom upadajúcej a oplakávanej tradície výroby zbraní na Slovensku. Do vojnových rokov. Zbrojovka priniesla do údolia Váhu prosperitu a vytvorila oázu stability uprostred vojnového besnenia. Celkom inú perspektívu však mala „idyla“ spoza plota rómskeho koncentráku, ktorý vyrástol za bránami závodu. Nespravovali ho Nemci, ale slovenskí žandári. Zvyšky fabriky, odkiaľ po desaťročia prúdila munícia do celého sveta, sa vo filme stávajú pamätníkom našej ľahostajnosti a zbabelosti.
Ďalšia časť sa bude venovať Zimnému prístavu v Bratislave, ktorý objavuje dvojica fotografov. Pod vŕzgajúcimi ramenami zhrdzavených žeriavov zbierajú zábery i spomienky. Lodnícke historky plné poetickej nostalgie sa striedajú s rozprávaním o Dunaji ako tuho zadrôtovanej socialistickej hranici, ktorej „ochrana“ stála nad ľudským životom. Film o prístave driemajúcom v minulosti skúma premenlivosť významov najrôznejších hraníc: geografických, etických, estetických… Spoločenských i tých osobných.
A posledný, šiesty diel bude o niklovej hute v Seredi, ktorá patrila k výkladným stavbám socializmu. Výroba niklu bola dotovaná štátom bez ohľadu na ekonomickú nerentabilnosť či katastrofálne dopady na životné prostredie i zdravie zamestnancov. Tí si na absurditu doby zvykli rovnako ako na ohromnú skládku odpadu, ktorá vyrástla za závodom, priamo na najúrodnejších poliach Slovenska. Ruiny fabriky film objavuje očami tria parkuristov, pre ktorých sú budovateľské heslá už len frázami z učebníc dejepisu a ich jedinou normou je absolútna sloboda.
