Recenzia: Liek proti bolesti nepotrebuje drak, ale divák

, 01.11.2018 09:00
Keď draka bolí hlava
Karel Gott a Kamila Magálová v rozprávke Keď draka bolí hlava. Autor:

Najnovšia rozprávka Dušana Rapoša Keď draka bolí hlava je nepochybne najhorším filmom roka a najhorším česko-slovenským filmom za poslednú dekádu.

Malá Barborka s Tomíkom trávia prázdniny u starých rodičov v kováčni pod Dračou skalou. Pomáha im netradičný pomocník dvojhlavý dráčik Čmoudík. V jeden večer sa rozhodne malým zvedavcom vyrozprávať dlhý príbeh o hrozivej kliatbe ešte hrozivejšieho draka. Zbytočne dlhý a úmorne nudný príbeh.

Pri Dušanovi Rapošovi si už diváci mohli zvyknúť, že to nebude v kine žiadna sláva. Tentoraz však akoby režisér úplne stratil zábrany aj poslednú štipku sebareflexie. V tomto filme totiž nefunguje naozaj absolútne nič. A skôr, než vôbec divák zistí, prečo bolí draka hlava, dostane bolesť hlavy sám. A poriadnu.

Hneď v úvode zarazí, že Kamila Magálová hovorí po česky a Karel Gott po slovensky. Ich akcent a kŕčovitosť vyvoláva nechcenú trápnosť i znepokojenie nad ďalším priebehom. Ďalším rušivým prvkom je neuveriteľne chaotické rozzáberovanie a strih pripomínajúci naratív experimentálnych filmov, čo však zámer určite nebol. Nezaostáva ani zvuková zložka. Napríklad nevydarené postsynchróny, ktoré namiesto toho, aby sa ich snažili tvorcovia aspoň ako-tak zakryť a zvolili radšej celky či polocelky, volia detaily, kde nedostatky dupľom vyniknú. A v neposlednom rade je tu maximálne nevkusná hudba, s ktorou sa pracuje ešte nevkusnejšie.

Muzikálové prvky pôsobia vytrhnuto z kontextu a zbytočne. Vôbec sa do filmu nehodia a ich predvedenie je otrasné. Texty sú trápne a znejú akoby boli písané v poslednej chvíli na kolene. S hudbou je to rovnako. A spev Mira Nogu (škriatok Blivajz) je čerešničkou na torte, pretože niečo také falošné a iritujúce sa len tak ľahko nepočuje. Aj herecké výkony sú veľké nešťastie. Dialógy znejú, akoby ich herci preafektovane recitovali z pomocnej tabule. Aj kostýmy a rekvizity vyzerajú umelo, akoby boli šité za pochodu. Je neuveriteľné, že z každého záberu cítiť totálne amatérstvo.

Najväčším fiaskom sú však triky a vizuálne efekty. Divák povie, že to Dušan Rapoš nemôže myslieť vážne, keďže vizuál draka je zlý vtip, rovnako ako maketa dvojhlavého Čmoudíka. Na nič lepšie však asi nebol rozpočet. Keď draka bolí hlava je film, ktorý v kinodistribúcii nemá čo hľadať. Veľkého plátna nie je hoden. Ani ako televízny film by nebol výhrou. Je prekvapivé, s akou suverenitou tvorcovia vypustili do kina také odfláknuté dielo, ktoré sa nedokáže držať najzásadnejších filmárskych pravidiel. Nedokáže vyniknúť ani jednou zložkou, naopak, v každej na plnej čiare zlyháva. Chýba atmosféra, úprimnosť a v prvom rade profesionálnosť.

Ak by chcel niekto zakrývať diletantstvo za to, že to je predsa rozprávka pre deti, teda všetko musí byť „jednoduchšie“ a priamočiarejšie, bolo by to úbohé a naivné. Rapošova rozprávka neprináša nič nové, nie je v ničom inovatívna ani zaujímavá. Je čistým diváckym utrpením. Jedna veľká katastrofa.

Hodnotenie Pravdy

1 hviezdička z 5

  • Keď draka bolí hlava / Česko, Slovensko, 2018 / réžia: Dušan Rapoš / scenár: Dušan Rapoš, Petr Šiška / kamera: Ján Ďuriš / hrajú: Karel Gott, Miroslav Šimůnek, Ján Koleník, Kamila Magálová, Zuzana Mauréry, Kateřina Brožová, Miroslav Noga a i. / slovenská kinopremiéra: 25. októbra

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#recenzia #Keď draka bolí hlava #Karel Gott #Dušan Rapoš
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk