Recenzia: Mercury ako citlivá duša aj nespútaný hurikán

Sex, drogy, rokenrol. Pre niekoho celoživotné heslo, pre niekoho jablko pokušenia a cesta do záhuby. Farrokh Bulsara, známejší ako Freddie Mercury, patril skôr do druhej kategórie. Bol nespútaným hurikánom s charizmou veľkou ako slon, ale aj citlivou dušou. No v prvom rade umelcom s nesmiernym talentom. Brian Singer (Obvyklí podozriví, X-Men) mu nakrútil peknú poctu adresovanú výhradne pre fanúšikov Queenu a adresovanú výhradne na plátna kín. Bohemian Rhapsody je totiž filmom, ktorý by na televíznej obrazovke či notebooku stratil všetko čaro. Z hľadiska svietenia, kamery, masiek, kostýmov, strihu a zvuku nie je skutočne čo vyčítať.

Jediným mínusom je scenár. Prvá polhodina je mierne rozpačitá, prevláda prílišná umelosť a jednoduchosť, aj v zmysle zrýchľovania či preskakovania udalostí v deji. Divák je tak pomerne skoro svedkom žiadania o ruku či nahrávania prvého albumu alebo veľkého turné po Amerike. Po rýchlom rozbehu prichádza zase akýsi útlm a občasné hluché až nudné momenty. Tie však už v pravidelných intervaloch striedajú skvelé a zapamätateľné momenty. Sú pôvabné, humorné aj štýlové.

Tvorcovia kladú dôraz na hudobnú rovinu, pričom spevákova osobná rovina ide do úzadia. Je vyobrazená len v malých náznakoch. Mercuryho temné stránky sú za akýmsi závesom a keď už sú divákovi poodhalené, tak vždy len na krátko. Na to, aby divák neznalý Queen a Mercuryho pochopil všetky jeho motivácie a životnú filozofiu, žiadal by sa od tvorcov viac tvrdší a drsnejší, kontroverznejší ponor do spevákovho vnútra. Explicitnejšie vyobrazenie jeho démonov, vďaka ktorým ho postihol taký tragický osud. Film je totiž v tejto rovine pomerne chudobný a umiernený, akoby sa bál prekročiť istý pomyslený prah znesiteľnosti, bál sa byť viac provokatívnejší.

Chýba explicitnosť a živelnosť, ktorá by filmu pridala väčšiu autentickosť a vážnosť. Chýba aj detailnejšie vykreslenie vedľajších postáv a väčší dôraz na podstatný dobový kontext. Je to však najmä preto, že Bohemian Rhapsody je čistý „fanúšikovský“ film s glorifikujúcim nádychom. Napriek tomu nesmierne citlivý a opatrný. Scenáristovi Anthonymu McCartenovi sa v každom prípade skvele darí vyobraziť silu kapely, ktorá funguje jedine vtedy, ak sú všetci pokope. Divák je tak svedkom počiatkov progresívneho rocku, neľahkého procesu tvorby, ale aj toho, aké to bolo pre kapelu stáť na pódiu pred státisícmi fanúšikov. V tomto smere je záves naplno poodhalený. Okrem toho poteší aj rodinná línia, kde sa divák dozvedá viac o Mercuryho pôvode a vzťahu s rodičmi.

Filmu koniec koncov nesmierne pridáva aj skvelý kasting. Napríklad Gwilym Lee vyzerá takmer úplne rovnako ako gitarista Brian May a Rami Malek sa zhostil role Mercuryho absolútne famózne. Len čo sa objaví na scéne, patrí mu to tam a všetky oči sa upriamia len naňho. Ide o jeho životnú rolu a zlomový moment v jeho hereckej kariére. Bohemian Rhapsody je nielen ako pieseň, ale aj ako film oslavou autorskej vízie a slobody. Superlatívy jasne dominujú a nemožno tak skonštatovať nič iné, než to, že predsa len ide o nadpriemernú, úchvatne nakrútenú životopisnú drámu.