Z trónu kráľa komikov zosadil Vlastu Buriana jediný skeč

, 03.11.2018 16:00

Storočnica Československa je aj storočnicou československej kinematografie. Na tomto mieste vám každý týždeň pripomenieme jej významné filmy a osobnosti. Pokračujeme kráľom komikov Vlastom Burianom.

Vlasta Burian si vo filme Přednosta stanice...
Vlasta Burian si vo filme Přednosta stanice zahral čierneho pasažiera, ktorý uteká pred generálnym inšpektorom železníc. Autor: Profimedia

„Burianov outsider nás každým svojím gagom, každou svojou slovnou či situačnou motaninou učí (podobne ako Haškov Švejk), ako ľudsky prehodnotiť ktorúkoľvek nepriateľskú situáciu. Ako vybabrať s úradom aj dejinami, drámou aj filmovým scenárom. Jazykom. Maniodepresivitou, melanchóliou a úzkosťou,“ charakterizuje Burianove divadelné a filmové kreácie teatrológ Vladimír Just v knihe Vlasta Burian: Mystérium smíchu. „Základom tohto klaunského učenia je viera, že neexistujú beznádejné situácie. Existujú iba situácie, ktorým podliehame a situácie, v ktorých máte vždy posledné slovo. A Burianov klaun mal – na scéne aj na plátne – nakoniec posledné slovo v každej situácii: neponúkol – aspoň pokiaľ viem – nikdy svojim divákom takú situáciu, z ktorej by nevedel vykorčuľovať. Ponúkal, naopak, klaunskú úmeru – čím beznádejnejšia situácia, tým zábavnejšie (vy)korčuľovanie,“ dodáva Just.

Filmový úspech prišiel so zvukom

S herectvom začínal Burian ako zborista, neskôr pôsobil na pražských kabaretných scénach a v roku 1925 založil vlastné Divadlo Vlastu Buriana. Ako herec v ňom pôsobil napríklad Martin Frič, ale aj Jaroslav Marvan, Čeněk Šlégl, Marie Rosůlková a mnohí ďalší. Česká divadelná encyklopédia upozorňuje, že takmer celý súbor účinkoval aj v Burianových veselohrách, ktoré bývali väčšinou prepisom úspešných divadelných inscenácií.

Samotný Burian sa k filmu dostal už počas nemej éry. Vtedy nakrúcal najmä s režisérom Svatoplukom Innemanom (Lásky Kačenky Strnadové, 1926; Falešná kočička aneb Když si žena umíní, 1926; Milenky starého kriminálníka, 1927). Prelomovou v jeho filmovej kariére bola snímka Karla Lamača C. a k. polní maršálek (1930), ktorá bola prvým Burianovým zvukovým filmom a tiež prvou českou zvukovou komédiou. „V popredí všetkých hereckých výkonov je falošný poľný maršálek Vlastu Buriana. Dokiaľ mohol hrať Burian iba v nemých filmoch, mohol byť iba komikom – nie zlým, ale takisto nie nadpriemerným. Chýbalo mu slovo, ktorého moc rozosmiať ovláda suverénne. Burian však nie je iba neodolateľným klaunom – je predovšetkým výborným hercom,“ cituje z dobovej recenzie na film Karel Čáslavský vo svojej knihe Filmový Vlasta Burian.

Maršálek mal úspech nielen v Československu, ale aj za jeho hranicami. Keď sa Burian v roku 1931 na francúzskej riviére v Juan-les-Pins náhodou stretol s Charliem Chaplinom, ten mu povedal, že Maršálka síce nevidel, ale pozná ho z berlínskych recenzií. S Karlom Lamačom spolupracoval Burian aj na viacerých ďalších úspešných snímkach – On a jeho sestra (1931), Lelíček ve službách Sherlocka Holmese (1932), Ducháček to zařídí (1938), U pokladny stál (1939). S Martinom Fričom zase nakrútil snímky ako Revizor (1933), Pobočník Jeho Výsosti (1933), Tři vejce do skla (1937), Baron Prášil (1940) či To neznáte Hadimršku (1931), pod ktorou je Frič podpísaný spolu s Lamačom. Častým scenáristom filmov s Vlastom Burianom bol Václav Wasserman.

„Každý, kto Buriana videl hrať, hovorí, že filmy sú iba slabým odvarom toho, ako to vyzeralo na javisku. On nedokázal dva večery po sebe povedať jednu vetu rovnako. Preto pre neho bola úplná katastrofa, keď ho v 50. rokoch nechali znovu hrať, ale musel vystupovať vo veršovaných drámach, ako napríklad v Nezvalových Troch mušketieroch. Jeho doménou však bola improvizácia, takže nakoniec ľudia nechodili na titul, ale na Vlastu Buriana, boli zvedaví, čo s drámou v ten večer spraví,“ povedal v rozhovore pre ČT24 teatrológ Vladimír Just, ktorý sa spolu so spisovateľom Ondřejom Suchým zaslúžili o očistenie Burianovho mena. Po vojne ho totiž odsúdili za kolaboráciu.

Sabotážny výkon

Burian počas protektorátu nenakrúcal pre Nemcov, predstieral, že nevie dobre po nemecky, odmietol lukratívnu ponuku na filmového Cyrana aj zájazd svojho súboru do Nemecka. Osudným sa mu však stalo to, že v roku 1941 nahral, zrejme z donútenia, úlohu v propagandistickom rozhlasovom skeči Hvězdy nad Baltimorem. Parodoval v ňom exilového ministra zahraničia Jana Masaryka. Podobných skečov vznikli počas vojny stovky. Burian účinkoval iba v jedinom, aj ten svojím výkonom akoby sabotoval.

„Výkon Vlastu Buriana v role ministra Masaryka bol vtedy taký, že dodnes medzi pamätníkmi o ňom koluje názor, že to bol výkon sabotážny, pretože mu celkom chýbala herecká osobitosť, vtip, atď., takže výkon pôsobil mdlo a bezfarebne. Ak si to prajete, môžeme menovať celý rad svedkov,“ cituje vo svojej knihe Vlasta Burian – Na cestě do 21. století spisovateľ Ondřej Suchý z listu programového riaditeľa Československého rozhlasu Mirka Očadlíka, ktorý 8. októbra 1945 poslal verejnému žalobcovi pri mimoriadnom ľudovom súde v Prahe.

Suchý cituje aj z iného listu, ktorý získal od Františka Kožíka a Burian ho necelé dva mesiace po odvysielaní „baltimorského“ skeču napísal rozhlasu. Píše v ňom: „Prosím, aby ste láskavo tentokrát nepočítali s mojou spoluprácou na sketchi Obchod je obchod, pretože súčasne choraviem vlečúcou sa laryngitídou, ktorá – ak nemám ohroziť každodenné večerné predstavenie v mojom divadle – mi nedovoluje cez deň zbytočne vychádzať. Okrem toho mi bolo práve odňaté povolenie jazdy autom a dlhý pobyt v preplnenej električke pri jazde zo vzdialenej Hanspaulky by určite zhoršil môj stav, trvale ohrozovaný nepriaznivým počasím.“

Priťažila mu Baarová

Po vojne Buriana najskôr od obvinení oslobodili. Mediálna štvanica však neustávala. V tomto pohnutom období sa komik uchýlil do závetria a po prepustení z vyšetrovacej väzby strávil niekoľko mesiacov na Slovensku v Piešťanoch. Do pamätnej knihy tu napísal: „Svý reuma každý tady nech, v lázních v Píšťanech,“ citoval zápis vo svojom článku v Pravde Vladimír Jancura. Burian však dlho pokoj nemal. Do veci sa zapojila štátna moc a v ďalšom procese ho odsúdili na niekoľko mesiacov väzenia, udelili mu pokutu pol milióna korún a zhabali majetok. Priťažila mu aj vynútená výpoveď Lídy Baarovej, ktorú herečka neskôr odvolala.

„Až omnoho, omnoho neskôr sme s Ondrejom Suchým a pánom doktorom Vlkom v archívoch zistili, ako to v skutočnosti bolo. Ušila to na neho Štátna bezpečnosť, pretože chcela mať symbol ,súkromnopodni­kateľského baťismu' v kultúre, takže na jeho hlavu hodili kdečo,“ cituje Vladimíra Justa portál Českej televízie. Burian ležal komunistom v žalúdku aj preto, že vďaka svojej činorodosti a popularite nadobudol značný majetok, ktorým sa rád chválil. Na druhej strane bol však známy tým, že mnohým pomáhal.

Na sklonku kariéry sa Burian s podlomeným zdravím pretĺkal estrádnymi vystúpeniami. Posledné predstavenie odohral s ťažkým zápalom pľúc – z nemocnice ho prepustili na reverz. O niekoľko dní zomrel v dôsledku pľúcnej embólie. Jednou z posledných pamätných úloh Vlastu Buriana bola postava radcu Atakdále v rozprávke Byl jednou jeden král (1954). K úlohe mu dopomohol Jan Werich. Patril k hŕstke ľudí, ktorí sa Buriana po vojne zastali. Mrzelo ho, že v roku 1941 na základe vyššie spomínaného skeča a skreslených informácií naspievali v Amerike s Voskovcom pieseň o zradcovi Burianovi a označili ho za krysu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Vlasta Burian #komik #100 rokov vzniku ČSR
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk