„Pôvodne to mal byť film o mojej rodine, respektíve rodine môjho manžela, kde bola babička karpatská Nemka, ale kľúčová svedkyňa z tej rodiny odmietla vypovedať,“ uviedla v pondelok na tlačovej konferencii po projekcii v bratislavskom Goetheho inštitúte Grusková (Profesionálna cudzinka /2016/, Návrat do horiaceho domu /2014/, Rabínka /2012/).
Režisérka, ktorá sa podpísala tiež pod scenár a produkciu filmu o karpatských Nemcoch na Slovensku, napokon spojila sily s germanistom Jozefom Tancerom, autorom námetu snímky mapujúcej rôzne podoby nemeckého jazyka u nás. „Na začiatku to bola výzva urobiť film o jazykoch, ale postupne sa tá téma objavovala, veď v jazyku máme celý náš svet, celý náš život, a jazyk je aj mocenský nástroj,“ poznamenala Grusková k svojmu štvrtému celovečernému dokumentu, ktorý cez optiku jazykovej situácie približuje ideologicky a kultúrne komplikované dedičstvo nemeckej menšiny na Slovensku v 20. storočí. Ukazuje aktuálny stav, v ktorom sa nemecká kultúra a nemecké dialekty zo Slovenska po niekoľkých storočiach definitívne strácajú.
„Tie nárečia sa od seba veľmi odlišovali, v oblastiach južného Slovenska to boli skôr nárečia, ktoré pochádzali z rakúsko-bavorského priestoru, v severnej časti Spiša nárečia, ktoré čiastočne pochádzajú zo Saska. Sú to akoby endemity, nevyskytujú sa už nikde inde na svete, len tam,“ priblížil nemecké dialekty na slovenskom území Tancer, ktorý po regiónoch vymierajúcich nárečí a zamlčiavaných dramatických osudov karpatských Nemcov u nás divákov sprevádza.
Takzvaní karpatskí Nemci postupne prichádzali na územie dnešného Slovenska od 13. storočia. Pomáhali tu vybudovať priemysel, baníctvo, poľnohospodárstvo, postavili väčšinu najkrajších miest a mestečiek. Po nástupe Adolfa Hitlera k moci sa začala ich intenzívna z Nemecka riadená nacifikácia. Nie všetci jej však podľahli. Film pripomína, že viacerí bojovali v SNP, iní zomierali v nemeckých koncentračných táboroch. Po skončení sa druhej svetovej vojny muselo zo Slovenska odísť na základe tzv. Benešových dekrétov 84 % nemeckých obyvateľov.
„My sme ľudia, ktorí žijú vo svojej vlasti, ale nijakú vlasť nemajú,“ hovorí vo filme vyše 90-ročná predsedníčka Karpatonemeckého spolku v Bratislave Rosina Stolárová-Hoffmann. Práve tento výrok sa stal nosnou myšlienkou celého dokumentu, ktorý štartuje turné po Slovensku. „Zatiaľ sú dohodnuté mestá Bratislava, Banská Štiavnica, Chmelnica, Medzev, Trnava, Kežmarok, Nitrianske Pravno, Kľačno a v rokovaní sú aj ďalšie mestá. Film má za sebou už aj niekoľko projekcií v Nemecku a v Rakúsku, aj tieto série budú pokračovať ďalej. Diskutovať budú okrem tvorcov filmu taktiež ľudia, ktorých sa táto téma týka, či už osobne, alebo prostredníctvom osudov ich predkov. V každých mestách sa budú títo hostia meniť podľa lokálnych dispozícií,“ povedala Zuzana Golianová, PR manažérka filmu, ktorý ľuďom „rozväzuje jazyky“.
„Ten film istým spôsobom ľudí uvoľňuje, sú schopní sa po ňom veľmi otvorene rozprávať. Takúto skúsenosť máme z každého premietania, ľudia majú chuť niečo povedať, podeliť sa so svojimi skúsenosťami a doplniť obraz, ktorý sme filmom v jednej hodine predostreli,“ konštatovala Grusková, ktorá bude spolu s Tancerom diskutovať s divákmi aj na prvej zo série projekcií. Tá sa uskutoční vo štvrtok 29. novembra o 18.00 h na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.