Každý hriešnik má v pekle založenú vlastnú zložku, ktorá keď sa naplní, čertovské komando si nasadí rohy a chvost a vyrazí na zem, aby hriešnika priviedlo do pekla. Jedného dňa však pero evidujúce hriechy pozemšťanov prestane fungovať. Lucifer sa teda rozhodne na pobočku vyslať svojho syna, neskúseného čerta Bonifáca. Žiaľ, jeho prvá skúsenosť v mestečku je, že mu pero ukradne prefíkaný krajčír Slizniak. Krátko na to sa spustí rad udalostí, keď mestečko ovládnu miestni špekulanti, lenivci a podvodníci, ktorým sa podarí uväzniť aj samotného vládcu pekiel. Je teda len na Bonifácovi, aby v sebe našiel odvahu oslobodiť mestečko, Lucifera a čertov a získať si ruku krásnej Grétky.
„Snažili sme sa, aby tá rozprávka bola klasická v tom základnom zmysle, aby bola o dobre a zle, aby tam bola láska, happy end, silná dievčenská a silná chlapčenská postava. K tým pravidlám, ktoré robia rozprávku rozprávkou, sme pristupovali s veľkým rešpektom. Na nejaké novátorstvo, že urobme všetko inak, divák nie je zvedavý. A ako každá rozprávka, aj táto má výchovný rozmer. Sám mám deti, takže im ju veľmi rád pustím a budem im opakovať, aby sa správali dobre, lebo inak ich stihne trest. To si myslím, že je to základné najzrozumiteľnejšie posolstvo rozprávky a pri tom aj zostávame,“ povedal v rozhovore pre agentúru SITA Najbrt.
V hlavných úlohách si v rozprávke zahrali Judit Bárdos a Jan Cina. Lucifera stvárnil Ondřej Vetchý, čertov Lukáš Latinák, Václav Kopta, Jakub Žáček a ďalší. Ako hlavný zloduch, krajčír Slizniak sa predstavil Jan Budař, nečestného starostu Kriváka si zahral Tomáš Jeřábek a Grétkinho otca nebohý Marián Geišberg. „Ja som druhýkrát v živote nakrúcala rozprávku a druhýkrát som mala pocit, že je hrozne krásne, aspoň pre mňa, hrať čistú lásku, bez nejakých očakávaní, bez nejakej minulosti, čistú, znovuzrodenú, úplne novú lásku. To je niečo krásne. A v tejto rozprávke je okrem toho takou čerešničkou na torte aj spoločenská kritika, piesne a dobrý čertovský humor. Takže myslím, že je to výnimočný projekt,“ poznamenala Bárdos.
Rozprávka zároveň divákom a diváčkam originálnym spôsobom priblíži, ako pracujú čerti. Tí napokon nie sú v príbehu ani dobrí, ani zlí. „Len dodržujú pravidlá. Keď má niekto viac hriechov, ako má mať, tak poňho treba ísť a treba ho trošku povariť a mučiť, tak je to napísané. V tejto rozprávke je celé peklo vymyslené podľa toho, že je tam to čertovské pero, ktoré zapisuje tie hriechy. A listiny, ktoré spisuje, neustále pribúdajú a musia sa zosumarizovať, priradiť k nejakým menám, potom sa musia odvážiť, podľa čoho čerti zistia, či dotyčného stále netreba trestať alebo už je to cez čiaru a treba to ísť rýchlo vyriešiť. Takže vlastne celé peklo je taký úrad. A podľa mňa je to krásna paralela, lebo aj úrad je vlastne tak trochu peklo,“ zasmial sa Latinák.
Na scenári rozprávky pracovala dvojica Robert Geisler a Tomáš Hodan, ktorí majú s Najbrtom na konte i český sitkom Kancelář Blaník (2014–2017). O kameru sa postaral Martin Žiaran, autorom výtvarného riešenia rozprávky je Robert Smolík a prostredie, v ktorom sa príbeh odohráva, dotvoril architekt Henrich Borároš. Koproducentom bol popri RTVS a Českej televízie aj Patrik Pašš.
„Ja som vždy túžil urobiť rozprávku. Robil som s Jakubiskom Perinbabu, ale na tej som pracoval ako strihač a rozprávku som túžil spraviť aj ako producent. Zároveň som vždy chcel urobiť rozprávku, ktorá by bola tak pútavá, že ju televízie budú cez Vianoce často vysielať. Na to ma asi pred šiestimi rokmi na festivale v Karlových Varoch oslovili páni producenti Beránek a Hůlovec, či by som s nimi nešiel do spolupráce, že majú rozprávku a chcú ju spraviť dosť výpravne zaujímavou, pričom smerujú k tej najvyššej ambícii, aká sa dá v rozprávke dosiahnuť. Mňa vyššie méty vždy zaujímali, vždy to bolo niečo, čo ma dráždilo, tak sme sa do toho pustili. Ten projekt bol dosť drahý, takže trvalo asi tri roky, kým sme naň zohnali peniaze, no myslím, že sa to všetko napokon oplatilo,“ uviedol Pašš.
Rozprávku točili na viacerých atraktívnych miestach v Česku i na Slovensku – na obľúbenom filmárskom zámku Ledeč nad Sázavou, v kaolínovej bani Nevřeň, kláštore Doksany, v Chrustenickej šachte či v skanzene Vychylovka na Kysuciach. Najhlbšie miesto, kde štáb nakrúcal, bolo 26 metrov pod zemou.
Film vznikol s finančnou podporou Audiovizuálneho fondu, Státního fondu české kinematografie a s podporou fondu Eurimages. Do slovenských kín príde v slovenskom dabingu vo štvrtok 29. novembra.
