„Už ako malý chlapec som nesmierne rád chodil do kina. Chodieval som tam so sestrou, ktorej nerobilo problém pozrieť si ten istý film vždy ešte raz. Film a kino sa však v tom čase v Anglicku ešte nevnímali tak ako dnes. Nebolo to jedno z umení,“ prezradil režisér v roku 2005 pre britské noviny The Guardian. Už tieto rané návštevy kina fascinovali Roega natoľko, až si povedal, že to musí zmeniť. Bol totiž vždy jedným z tých, čo skutočne verili, že film je niečo viac, že predsa len dokáže byť umením. Nakoniec to aj dokázal. Nebola to však ľahká cesta.
Ten, čo varil čaj
Do sveta filmu vstúpil Roeg koncom štyridsiatych rokov. „V čase, keď som bol mladý, neboli žiadne filmové školy ani nič podobné, no dostal som prácu v jednom malom štúdiu, ktoré produkovalo najmä dokumenty a vojnové filmy. Ja som bol ten, čo pre tých, čo tieto filmy nakrúcali, varil čaj. Všetko som však pozorne sledoval a objavoval nové veci,“ priblížil Roeg svoju cestu k filmu pre The Guardian. „Vždy som však musel matkám mojich priateliek vravieť, že študujem právo alebo pracujem v oblasti podnikania, pretože pracovať vo filmovej brandži bolo v tom čase podradné a zahanbujúce,“ dodal.
Roeg sa následne dostal až do štúdia MGM, kde sa spoznal s oscarovým kameramanom Freddiem Youngom a dostal prácu ako člen kamerového štábu. Svoje pozorovateľské schopnosti opäť naplno zužitkoval a tak sa dostal ako fotograf a kameraman až k spolupráci s významnými režisérmi ako George Cukor, Fred Zinnemann alebo David Lean. Práve s naposledy menovaným spolupracoval, aj keď nie ako hlavný kameraman, na kultových klasikách ako Lawrence z Arábie (1962) či Doktor Živago (1965). Prelomové spolupráce prišli v rokoch 1964 a 1965. Roeg, už ako hlavný kameraman, sa podieľal na filme Maska červenej smrti priekopníka amerického nezávislého filmu Rogera Cormana a tiež na filme 451° Fahrenheita francúzskeho rebela, predstaviteľa novej vlny, Françoisa Truffauta.
Rockové hviezdy zaručili slávu
Vysnívaný režijný debut prišiel v roku 1970 v produkcii Warner Bros. Spolupracoval na ňom s maliarom Donaldom Cammellom. Gangsterka Predstavenie, kde stvárnil hlavnú úlohu extravagantný frontman rockovej formácie The Rolling Stones, Mick Jagger, vyvolala rozruch explicitným zobrazením násilia, sexu či konzumácie drog a pripomenula najzásadnejšie diela Nového Hollywoodu. Bolo viac než jasné, že tento film rozdelí divákov na dve barikády. Roeg však jasne ukázal smer, ktorým sa plánoval uberať. Provokácia a búranie konvencií sa tak okamžite stali jeho najcharakteristickejšími znakmi. Nasledoval ďalší sexuálne otvorený a žánrovo ťažko uchopiteľný kúsok Teraz sa nepozeraj (1973) v hlavných úlohách s Julie Christie a Donaldom Sutherlandom. Psychologicko-mysteriózny triler zožal väčší úspech než debut, no slávu mu priniesla až spolupráca s ďalšou rockovou hviezdou Davidom Bowiem, ktorý stvárnil hlavnú úlohu v jeho science fiction dráme Muž, ktorý spadol na Zem.
Roeg v spolupráci s hudobníkmi pokračoval aj naďalej a do ďalšieho filmu Bad Timing (1980) o temných zákutiach ľudskej mysle, pudovosti a posadnutosti, obsadil Arta Garfunkela. Pozoruhodná bola aj snímka Bezvýznamnosť (1985) o americkej „honbe na čarodejnice“ v päťdesiatych rokoch, ku ktorej zložil hudbu vtedy ešte len začínajúci Hans Zimmer a ktorá bola tiež nominovaná na Zlatú palmu na festivale v Cannes. Napriek tomu, že 80. roky už neboli pre Roega také významné, stále si držal istý kvalitatívny štandard a status odvážneho provokatéra či outsidera. A zatiaľ čo niektorí jeho filmami pohŕdali a považovali ich za zvrátené či odpudivé, iní boli nanajvýš fascinovaní a unesení najmä vďaka formálnemu spracovaniu. V deväťdesiatych rokoch režisér nakrúcal prevažne televízne filmy, no zožal aj medzinárodný úspech s filmom Čarodejnice (1990) na motívy knihy Roalda Dahla. V novom miléniu nakrútil len jeden a zároveň svoj posledný film, fantasy drámu Puffball (2006).
Jeho filmy boli živelné, tajomné, hrozivé, farebné či zámerne chaotické, keďže rád narúšal kauzalitu deja a využíval experimentálny, progresívny strih, charakteristický najmä pre francúzsku novú vlnu. A to, čo mu nemožno odoprieť, je, že svoju cestu k svetoznámemu režisérovi si tvrdo vydrel, začo v roku 2009 získal cenu BAFTA. Ovplyvnil tiež viacero súčasných režisérov, ako napríklad Dannyho Boyla či Stevena Soderbergha. Britský režisér bol trikrát ženatý a má šesť detí. Jeho syn Luc Roeg tiež zakotvil vo filmovom priemysle a je filmovým producentom.
