Čertovské pero nie je len pre deti

Tak ako to býva v rozprávkach už od nepamäti zvykom, aj v Čertovskom pere je hlavným motívom boj dobra a zla, dvoch svetov, ktoré sa však navzájom potrebujú a tiež prelínajú. Príbeh sa začína pomerne netradične v pekle, respektíve v jeho pobočke s názvom Šupvidly, kde čerti nemilosrdne hádžu hriešnikov z malého mesta Švindlov do pece. Lenže na to, aby zistili, kto je skutočným hriešnikom, potrebujú čarovné čertovské pero, ktoré všetko poctivo a neomylne zapisuje. Čo sa ale stane, ak sa zrazu pokazí? Treba nové. A kde sa dá zohnať? Predsa priamo u Lucifera.

Rozdelenie pekla na viacero pobočiek a tiež ich závislosť od kúzelného pera je prvým nápaditým a fungujúcim prvkom, ktorý diváka úprimne rozosmeje a upúta. Majú to na svedomí scenáristi Robert Geisler a Tomáš Hodan. Tí kreatívne pristúpili aj k vykresleniu a zoznámeniu dvoch hlavných postáv Grétky (Judit Bárdos) a Bonifáca (Ján Cina). Grétka je poslušnou a dobrosrdečnou dcérou krčmára (Marián Geišberg), ktorej všetci miestni náruživo dvoria, Bonifác zase nemotorný a neskúsený ťuťmák. Čo je však najpodstatnejšie, je to čert a Luciferov syn. Práve on je vyslaný otcom na náročnú misiu – doniesť do Šupvidiel nové čertovské pero. To by však nebol on, keby mu ho po ceste neukradli.

Dej filmu je pomerne vrstevnatý, zvraty prekvapivo nepredvídateľné. Tvorcovia divákovi predstavujú množstvo postáv, línií, aby z nich nakoniec vytvorili milú a krásnu mozaiku o sile priateľstva a lásky, ktorá určite zahreje pri srdci minimálne všetky deti. Najbrt so scenáristami však nemysleli len na najmenších, a tak v rozprávke rozoberajú aj témy ako ignorancia, chamtivosť, pohodlnosť, hlúposť či naivita a umne ich zasadzujú do spoločensko-politického kontextu, čím vytvárajú zaujímavý presah do súčasnej situácie nielen v Čechách, ale aj na Slovensku. Motív zmanipulovaných volieb a groteskné vyobrazenie voličov, ktorí sa dajú opiť aj suchým rožkom, takisto veľmi pobaví.

Český režisér má okrem iného v malíčku aj formálnu stránku. Triky a efekty nepôsobia amatérsky, práve naopak, pochváliť treba aj kostýmy či rekvizity. Takisto kameru šikovného Martina Žiarana a v neposlednom rade hudbu. Práve s hudbou sa pracuje veľmi dôkladne a počuť ju tak len vtedy, keď treba, aby zbytočne nerušila. Muzikálové sekvencie však už mierne zaostávajú, pôsobia trocha nasilu a zbytočne. Tiež mierne iritujú, najmä v závere, čo filmu uberá na kvalite a kazí predchádzajúci pozitívny dojem. Niekedy je totiž menej viac.

Istotou sú však našťastie herecké výkony, funguje situačný humor a každý hrá svoj charakter najlepšie, ako vie. Potešila aj úloha nedávno zosnulého Mariána Geišberga, ktorý sa opäť predstavil ako rebelant, čo si nedá skákať po hlave a bude sa až do poslednej chvíle biť za dobro a spravodlivosť. Až na zopár nedostatkov je tak najnovšia česko-slovenská rozprávka úspešným počinom, ktorý poteší a na chvíľu vytrhne z krutej reality a nechá diváka príjemne si zaspomínať na detské bezstarostné časy svojou čarovnou atmosférou.

Nižšie vo videu si môžete pozrieť aj rozhovor s Judit Bárdos, ktorá stvárnila vo filme Čertovksé pero Grétku.