Recenzia: Záhada Silver Lake ako postmoderná lahôdka alebo skôr pozérska fraška?

Bláznivé večierky, krásne ženy, sex, drogy, paranoja, konšpiračné teórie, vraždy, tajomné bytosti. Najnovší kúsok prešibaného cinefila Davida Roberta Mitchella Záhada Silver Lake ponúka všetko možné aj nemožné. Diváka čaká poriadne bizarný, psychedelický a surrealistický výlet po Los Angleles, na ktorého konci nebude schopný rozlíšiť sen a predstavy od skutočnosti.

11.12.2018 12:00
Riley Keough Záhada Silver Lake Foto:
Herečka Riley Keough vo filme Záhada Silver Lake.
debata

Hlavný hrdina, tridsaťročný Sam (Andrew Garfield) je čudák. Matke klame, že je v práci, pričom pokojne fajčí na balkóne s vyloženými nohami. A z rovnakého balkóna tiež rád potajomky pozoruje novú susedku Sarah (Riley Keough), ako pláva v bazéne a opaľuje sa. Po tom, čo s ňou konečne nadviaže kontakt a dohodne sa na ďalšom stretnutí, Sarah však záhadne zmizne. Sam sa tak bez premýšľania stáva detektívom na vlastnú päsť a začne pátrať po čarovnej femme fatale, pričom sa čoraz viac ponára do sebou vytvoreného tajomného sveta a nadobúda pocit, že zrazu odhaľuje niečo omnoho väčšie, než sa na prvý pohľad zdalo.

Už ostrieľaný, aj keď stále ešte pomerne neznámy predstaviteľ amerického nezávislého filmu David Robert Mitchell sa po poriadne znepokojivom horore Neutečieš (2014) rozhodol nakrútiť čisto postmoderný film. Ak však teoretik Wolfgang Welsch kedysi rozdelil postmodernizmus na precízny a bezbrehý, Záhadu Silver Lake by rozhodne zaradil práve do druhej kategórie. Mitchell totiž akoby sebavedomo s úsmevom na tvári rozohrával karty so silnými hráčmi, no len čo ich vyloží na stôl, prehráva. Kým sú ostatní hráči neistí a nevedia, či blafuje, alebo má naozaj silné karty, vodí sa mu dobre, a tak aj divák mu to s radosťou všetko verí a baví sa. Keď sú však už karty odhalené, divák zostáva sklamaný a oklamaný.

Preto, že jeho najnovší film balansuje niekde medzi intelektuálnym a rafinovaným postmoderným neonoirom a pozérskou fraškou. Respektíve, je tak trochu jedným aj druhým. Vo vnútri zhnitým prázdnym jablkom v pozlátenom obale, aj lahodným bonbónom s likérom, čo príjemne zahreje pri prehltnutí. Mitchell je doma v budovaní napätia a nepredvídateľnosti deja, ale ako celok sa mu film rozpadá na márne kúsky. A to práve preto, že nevie, kedy a kde skončiť. Odfláknutá dramaturgia je viac než citeľná a 139 minút je na hrane znesiteľnosti. Čím dlhšie film trvá, tým viac sa ocitá v slepej uličke a čoraz viac sa stráca aj skvelá tajomná atmosféra. Akoby režisér pri uchopení a hlavne ukončení diela tápal, blúdil a hľadal sa rovnako ako hlavný hrdina, mysliac si, že si to divák nevšimne.

Hodnotenie Pravdy

3 hviezdičky z 5

  • Záhada Silver Lake / USA, 2018 / réžia a scenár: David Robert Mitchell / kamera: Mike Gioulakis / hudba: Rich Vreeland / hrajú: Andrew Garfield, Riley Keough, Riki Lindhome, Jimmi Simpson, Summer Bishil a i. / slovenská kinopremiéra: 6. decembra.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Andrew Garfield #recenzia #Los Angeles #Záhada Silver Lake