Pawlikowski zaujal pred niekoľkými rokmi filmom Ida (2013). Prvá poľská snímka, ktorá získala Oscara v kategórii cudzojazyčných filmov, bola rovnako čiernobiela. „Studenú vojnu som chcel najskôr nakrútiť farebne. Nechcel som sa opakovať. Ale keď som zvažoval všetky farebné možnosti, postupne som ich zavrhoval a nakoniec som si uvedomil, že ten film nemôžem nakrútiť farebne, pretože netuším, akú farbu by mal mať. Poľsko nebolo ako USA, ktoré boli v 50. rokoch plné sýtych farieb. Poľsko malo neurčitú, takú šedo-hnedo-zelenú farbu. Nebolo to otázkou fotografických možností, ale skutočného života,“ vysvetlil Pawlikowski v propagačnom rozhovore, ktorý zverejnil český distribútor filmu Aerofilms. „Mestá boli v troskách, na vidieku nemali elektrinu. Ľudia nosili tmavé a šedé farby,“ dodal.
Matica všetkých príbehov o láske
Studená vojna zaznamenáva osudovú lásku speváčky Zuly a skladateľa Wiktora poznačenú aj železnou oponou. Nevedia byť spolu, ale ani jeden bez druhého. Speváčku Zulu stvárnila Joanna Kulig, ktorá za postavu získala Európsku filmovú cenu za najlepší ženský herecký výkon. „Niekedy som myslela na Marilyn Monroe a Arthura Millera a na to, ako mali možno podobný vzťah. Alebo mi pomáhalo myslieť na Amy Winehouse a jej osobnosť. Mám pocit, že Zula má niečo z nej: je taká pekná a talentovaná, ale zároveň chce niečo zničiť,“ prezradila herečka britskému Guardianu.
„Skutoční Wiktor a Zula zomreli v roku 1989, tesne pred pádom Berlínskeho múru. Predchádzajúcich štyridsať rokov sa spolu schádzali a rozchádzali, hľadali sa a ubližovali si na oboch stranách železnej opony. Obaja boli silní a skvelí ľudia, ale ako pár boli jedna veľká nekonečná katastrofa,“ povedal Pawlikowski, ktorého k nakrúteniu príbehu komplikovanej ničivej lásky inšpirovali jeho rodičia. Podľa jeho slov sú to tie najzaujímavejšie dramatické postavy, na ktoré kedy narazil.
„Príbeh páru, ako je tento, bol so mnou celé veky. Venoval som ho mojim rodičom, pretože je do istej miery inšpirovaný ich búrlivým vzťahom – takisto to bola obrovská láska a obrovská vojna. Ich odlúčenia, zrady, návraty, sťahovanie do rôznych krajín, zmena partnerov a opäť návrat k sebe – ten príbeh som mal vždy niekde vzadu v hlave ako akúsi maticu všetkých príbehov lásky. Takže som vedel, že ho musím nakrútiť,“ povedal Pawlikowski v rozhovore pre portál Deadline.com. „Raz som tento príbeh porozprával svojmu priateľovi Alfonsovi Cuarónovi. Povedal mi: "Cabrón, ty to dokážeš. Toto je najlepší príbeh, aký si mi kedy porozprával,'“ dodal Pawlikowski.
Cuarón bude pre neho zároveň najsilnejším konkurentom na Oscaroch. O Studenej vojne sa totiž už od jej uvedenia na festivale v Cannes, kde získala cenu za réžiu, hovorí ako o horúcom kandidátovi na Oscara v kategórii cudzojazyčných filmov. O niekoľko mesiacov neskôr, po premiére na festivale v Benátkach, však filmu pribudol silný súper v podobe takisto autobiografickej a čiernobielej Cuarónovej snímky Roma. Z Benátok si odniesla Zlatého leva a podľa rôznych cien združení amerických kritikov ťahá zatiaľ Studená vojna v predoscarovskom súboji za kratší koniec. Ani „munícia“ v podobe štyroch Európskych filmových cien nemusí stačiť. V roku 2017 bol favoritom na Oscara európsky film roka Toni Erdmann, americkí akademici však na poslednú chvíľu – aj v súvislosti s politickou situáciou a kontroverznými krokmi prezidenta Donalda Trumpa – dali prednosť iránskemu filmu Klient.
Európa sa musí spájať
Studená vojna mala nomináciu aj v kategórii mužských hereckých výkonov. Poliaka Tomasza Kota však v hlasovaní európskych akademikov tromfol Marcello Fonte, predstaviteľ drobného a citlivého psieho kaderníka z filmu Mattea Garroneho Dogman. Snímka získala aj ceny za kostýmy a masky. Objavom roka sa stal belgický film s trans tematikou Dievča režiséra Lukasa Dhonta. Cenu divákov si zase zo španielskej Sevilly odniesla oscarová gay romanca Daj mi tvoje meno režiséra Lucu Guadagnina.
Najlepšou európskou komédiou roka sa stala koprodukčná snímka Stratili sme Stalina. Absurdnú mrazivú komédiu vychádzajúca zo Stalinovej smrti nakrútil škótsky filmár s talianskymi koreňmi Armando Iannucci a podobne ako viacerí ďalší, počas večera v narážke na brexit zdôraznil, že sila Európy je v spájaní sa. „Je to európsky film. Som Škót aj Talian, nakrúcali sme v Anglicku, podporil a financoval nás (francúzsky) Gaumont, postprodukcia sa robila v Belgicku a niečo sme nakrúcali aj na Ukrajine a v Moskve,“ povedal filmár, ktorý zároveň zažartoval. „Ste všetci veľmi odvážni; tento film bol v Rusku zakázaný, takže nič nejedzte ani sa ničoho nedotýkajte.“ Snímku Stratili sme Stalina v Rusku zakázali ako nepriateľský akt voči krajine a súčasť „protiruskej informačnej vojny“. Počas večera európski filmári vyjadrili aj podporu väzneným filmárom Olehovi Sencovovi a Kirillovi Serebrennikovovi.
Čestné ceny za celoživotné dielo získali britský herec Ralph Fiennes a španielska herečka Carmen Maura, častá spolupracovníčka Pedra Almodóvara. Čestnú cenu prezidenta akadémie získal grécky filmár Costa-Gavras. Filmára, ktorého preslávili politické drámy a je podpísaný pod snímkami ako Z, Priznanie či Nezvestný, v auguste agentúra AP a viaceré médiá omylom „pochovali“, keď naleteli správe o jeho úmrtí na falošnom twitterovom účte gréckeho ministerstva kultúry.
Výber z víťazov Európskych filmových cien 2018
Európsky film
Studená vojna, r. Pawel Pawlikowski
Európska komédia
Stratili sme Stalina, r. Armando Iannucci
Európsky objav – Cena FIPRESCI Dievča, r. Lukas Dhont
Európsky dokument
Bergman – A Year in a Life, r. Jane Magnusson
Európsky animovaný film
Another Day of Life, r. Raul de la Fuente & Damian Nenow
Európsky krátky film
The Years, r. Sara Fgaier
Európsky režisér
Paweł Pawlikowski (Studená vojna)
Európska herečka
Joanna Kulig (Studená vojna)
Európsky herec
Marcello Fonte (Dogman)
Európsky senárista
Paweł Pawlikowski (Studená vojna)
Európsky kameraman
Martin Otterbeck (Utøya, 22. júla)
Európsky strihač
Jarosław Kamiński (Studená vojna)
Čestné ceny
Carmen Maura, Ralph Fiennes, Costa-Gavras
Cena divákov
Daj mi tvoje meno, r. Luca Guadagnino
