Recenzia: Aquaman je dobrodružnou cestou do neznáma

Hlavný hrdina Arthur Curry (Jason Momoa) má nezvyčajné schopnosti. Nielen, že rozumie podmorským živočíchom a dokáže dýchať pod vodou, vyniká tiež enormnou silou a pohyblivosťou. Všetky superschopnosti zdedil po matke, kráľovnej Atlantídy Atlanne (Nicole Kidman), vďaka čomu má nárok v bájnom meste zasadnúť na trón. A aj keď o to nestojí, okolnosti ho donútia oň predsa len zabojovať, aby ako kráľ mohol odvrátiť blížiacu sa vojnu a zachránil ľudstvo pred krvilačnými monštrami z hlbín. Pomáhať mu aj za cenu odhalenia a odsúdenia na smrť budú jeho starý priateľ Vulko (Willem Dafoe) aj krásna a nebojácna Mera (Amber Heard).

Užiť si naplno Aquamana znamená maximálne vypnúť všetky myšlienkové pochody. Len vtedy sa divák bude môcť dať unášať fantastickým a podmanivým svetom hlbín s vlastnými pravidlami. Filmová Atlantída vyzerá miestami naozaj úchvatne a vidno, že si tvorcovia dali riadne záležať na každom detaile. A i keď miestami podmorský svet balansuje na hrane gýča, veľkým plusom je jeho výtvarnosť a uveriteľnosť. Divák je tak skutočne svedkom niečoho nového, výnimočného, čo nikdy predtým v kine nezažil. Aquaman je zámerne typ filmu, ktorý všetok úspech stavia na vizuálnej stránke, a scenár plný logických dier a otáznikov ide do úzadia. Wan si je všetkých spomenutých vecí dobre vedomý a jeho dielo je tak zdravo uvedomelé a naozaj zábavné.

Napriek tomu, že má film takmer dve a pol hodiny, má svižné tempo a ponúka nesmierne množstvo skvelých a nezabudnuteľných sekvencií, tučnú dávku napínavej akcie (jednozáberovky Dona Burgessa sú oku lahodiace) a tiež dostatok humoru. Ďalším plusom sú herci. Jason Momoa je sympaťák, ktorého herecké schopnosti sú síce diskutabilné, no hrá presne to, čo od danej postavy treba. Rovnako je na tom aj Amber Heard. Najviac hádam vyniká Patrick Wilson ako Arthurov brat no zároveň protivník kráľ Orm, ktorý sa do úlohy vžil asi najviac.

Ďalším plusom filmu je hudba. Je síce pochopiteľné ak pre niekoho bude zmes, ktorú Wan pozliepal dokopy, až príliš a nebude schopný ju akceptovať. Vo filme totiž počuť hádam všetko od rapujúceho Pitbulla až po ultramelancho­lických Islanďanov Sigur Rós či Depeche Mode. Minimálne posledné dve mená potešili aj rozosmiali zároveň. Originálna hudba Ruperta Gregsona-Williamsa je však úchvatná najmä v znepokojivých až avantgardných pasážach.

Najnovšie dielo Jamesa Wana je v konečnom dôsledku akýmsi bláznivým a uleteným mixom Transformerov, Thora, Hviezdnych vojen či Indianu Jonesa. Prekvapujúco si však zo všetkého berie to najlepšie. A nemožno tiež opomenúť, že Aquamana je absolútne nutné vidieť na veľkom plátne, najlepšie v IMAX-e, pretože bez neho film stráca zmysel. Taktiež je Wanova dobrodružná fantasy možno skutočne prvým filmom od Avatara (2009), ktorý si vyslovene žiada, ale aj napĺňa funkciu 3D okuliarov.