„Rozprávka je krásny žáner. Po filmoch, ktoré som v poslednom čase robil alebo na nich pracujem, je príjemné robiť na príbehu, v ktorom dobro zvíťazí nad zlom,“ prezradil čoraz úspešnejší slovenský režisér. „Napriek tomu, že je v našej rozprávke aj vážna téma, nebude samozrejme chýbať ani humor a množstvo komických scén,“ dodal.
Obyčajný príbeh o neobyčajných ľuďoch
„Keď nakrúcate vianočnú rozprávku, viete, kto je cieľová skupina. Teda pravdepodobne celá rodina, ktorá sedí počas Vianoc pred televízorom, chce sa zabaviť a vidieť niečo magické. Tento film nie je náročný na pozeranie, je skôr klasický, ale má v sebe istý presah do súčasnosti. To sme hľadali a snažili sa, aby sme tam všetky tieto atribúty dostali,“ povedal pre Pravdu Bebjak. Vianočné želanie je v skutku obyčajnou, klasickou rozprávkou so všetkým, čo k tomu patrí. Nechýba teda zákerná a prešibaná ježibaba (Csongor Kassai), krutý a nemilosrdný černokňažník (Tomáš Maštalír), kráľ (Ján Gallovič) a mladá krásna princezná (Simona Kollárová).
Napriek obyčajnosti či konvenčnosti je však Bebjakova rozprávka pútavá najmä preto, že rozpráva príbeh o neobyčajnosti. Práve tá je akýmsi ústredným motívom celého filmu. Keď sa princezná Michaela dozvedá, že legenda o čarovnej korune kráľa Svaroga (Lukáš Vaculík) je skutočná a mohla by vyliečiť jej chorého otca, nájde mapu k jeho kráľovstvu, vezme si koňa a bez premýšľania sa vydáva na dobrodružnú, ale aj nebezpečnú cestu. „Michaela nie je typickou princeznou, čo sedí na zámku a plní si všetky povinnosti. Je skôr akýmsi princom, synom, akého vždy jej otec túžil mať,“ priblížila svoju postavu Kollárová. Tá po ceste stretáva ďalšiu neobyčajnú postavu, milého dobráka od kosti, nevidiaceho kováča Martina (Richard Autner).
Dobročinnosť, nezištnosť a prirodzenosť
Ich stretnutie je osudové. Šarm a odvaha princeznej Martina okamžite zaujmú, a tak jej bez rečí nabrúsi meč a rozhodne sa jej pomôcť získať Svarogovu korunu. To mu však najskôr prekazí jeho matka (Judita Hansman), ktorá sa oňho bojí a chce ho mať doma pod dohľadom, no Martin sa nakoniec aj tak, s miernym oneskorením, vydáva po stopách princeznej. Martinova dobročinnosť a nezištnosť je to, čo Michaelu najviac obmäkčí a práve jeho neobyčajný hendikep mu zároveň neskôr paradoxne pomáha vzdorovať hrozivej kliatbe, ktorou je Svarogovo kráľovstvo postihnuté. Okrem toho mladý kováč ukazuje všetkým naokolo, či už svojmu spoločníkovi na ceste, malému škriatkovi alebo tiež divákovi, že je oveľa šikovnejší a múdrejší, než jeho súperi.
Talentovaného 26-ročného herca Richarda Autnera diváci mohli vidieť napríklad v seriáloch Aféry, Rex či Oteckovia, ale tiež na doskách Činohry SND v predstaveniach Vojna a mier, Antigona alebo Bál. Objavil sa tiež v nemalom množstve študentských filmov. Simona Kollárová sa pred rozprávkou tiež objavila v niekoľkých televíznych seriáloch, no v čase nakrúcania bola ešte len prváčkou na herectve na bratislavskej Vysokej škole múzických umení. „Skĺbiť nakrúcanie a štúdium bolo náročné, keďže v prvom ročníku sme nemohli vymeškať hodiny, no našťastie sa to všetko dalo skombinovať. Aj na nakrúcaní mi tvorcovia dosť vyhoveli a nikto ma teda zo školy nakoniec nevyhodil, “ prezradila pre Pravdu Kollárová. „Na postavu princeznej sme robili veľký kasting, volali sme tam veľmi veľa dievčat či už z konzervatória alebo z VŠMU. Simona ma zaujala a očarila tým, že je nielen fotogenická, ale najmä veľmi prirodzená. Zrazu akoby vystúpila z celej tej plejády dievčat, “ prezradil Peter Bebjak.
Zložité nakrúcanie
Film sa nakrúcal na viacerých miestach. Na moravskom hrade Bouzov, v Zuberci pri Tvrdošíne, kde sa nakrúcali zimné a štedrovečerné scény z dediny, v ktorej v rozprávke žije nevidiaci kováč Martin. Ďalšie zábery vznikli aj na Červenom Kameni či v Adršpašských skalách. „Na Červenom Kameni bolo veľa kaskadérskych a trikových vecí, ktoré sme museli dopredu rozkresliť a pripraviť, aby sme si to natáčaním neskomplikovali v rámci postprodukcie,“ priblížil režisér. V Zuberci údajne zase bolo nakrúcanie veľmi náročné z hľadiska podmienok. Práve v tom čase totiž udreli silné mrazy a arktické teploty potrápili celý štáb najmä pri nočných scénach, keď pocitová teplota klesala až k –30 stupňom Celzia.
Najnovšia slovenská rozprávka aj divákov miestami zamrazí ako počasie vonku, no tiež príjemne zahreje ako horúci čaj. Vianočné želanie ukazuje, že každý má svoje tajné vianočné želanie, aj keď ho nepovie nahlas, a tiež priam stelesňuje magickú atmosféru Vianoc. Je akousi oslavou dobra, slušnosti či odvahy, ktorých nikdy nie je dosť a sú stále potrebné. A v neposlednom rade pripomenie, že tie najdôležitejšie veci sú často neviditeľné.