Miluj svojho zákazníka ako seba samého, hlása inštruktážny film, ktorý v 40. rokoch minulého storočia režíroval spoločne s Elmarom Klosom Bořivoj Zeman pre Baťovy pomocné závody (BAPOZ). Práve inštruktážne a reklamné snímky patrili k jeho prvým profesionálnym stretnutiam s filmom. K tejto práci sa dostal vďaka inzerátu v novinách. Zeman, ktorý sa v škole neučil najlepšie a prepadal, pracoval začiatkom 30. rokov ako zmluvný účtovný úradník českého úradu banského hajtmanstva. Spočítaval nekonečné stĺpce čísiel a práca ho ubíjala. Neskôr sa síce dostal k vzrušujúcejšej práci v oddelení štrajkov a výluk baníkov a hutníkov, svoj živel však našiel až pri práci s filmom.
Stretnutie s Karlom Zemanom
V Zlíne stretol množstvo inšpiratívnych tvorcov. Medzi inými Elmara Klosa, ktorý o mnoho rokov neskôr spolu s Jánom Kadárom nakrútil oscarový Obchod na korze. „Elmar Klos bol ako hlava všetkých námetov a všetkých filmov, ktoré sa tam pripravovali a práve Elmar Klos si v tej dobe obľúbil Bořivoja Zemana, pretože dokázal vystihnúť najviac predstavy pána Klosa, ako mal ten film vyzerať,“ spomínal v dokumente režisérovej dcéry Zuzany Zemanovej kameraman Svatopluk Malý. V Zlíne, kde získal dôležité remeselné zručnosti, sa Zeman stretol aj so svojím menovcom Karlom. Spoločne nakrútili prvý dochovaný český film, ktorý kombinuje hrané sekvencie s bábkovými, Vánoční sen (1945). V príbehu odhodeného handrového panáčika, ktorý sa snaží získať späť priazeň dievčatka uchváteného novými hračkami spod stromčeka, režíroval Karel Zeman bábkovú časť a Bořivoj Zeman tú hranú.
Celovečerným debutom Bořivoja Zemana bola psychologická dráma o odvahe a zbabelosti Mŕtvy medzi živými (1946), na ktorej scenári spolupracoval s Elmarom Klosom. Nasledovali komediálne ladené filmy Nevíte o bytě? (1947, scenár napísal s Jánom Kadárom) a Pan Novák (1949). A potom prišiel rok 1952, keď vznikli dva filmy, ktoré znamenali zlom v Zemanovej kariére. Najskôr mala premiéru Pyšná princezná a potom aj divácky obľúbená komédia Dovolená s Andělem. V nej exceloval Jaroslav Marvan, ktorému úlohu revízora Gustava Anděla napísali Bořivoj Zeman a František Vlček na telo. Pôvodne sa uvažovalo o celom seriáli alebo aspoň o pokračovaní dobrodružstiev mrzutého revízora pri Jadrane, vzniklo však iba tatranské pokračovanie Anděl na horách (1955). Marvan s úlohou slávil úspech aj v zahraničí, napríklad v Maďarsku.
Masívny, takisto nielen domáci, úspech zaznamenal predchádzajúci Zemanov film, rozprávka Pyšná princezná. Český film mal v tom čase za sebou už niekoľko rozprávkových pokusov, Pyšná princezná však bola prvou filmovou rozprávkou, ktorá vznikla v nových pomeroch. „Vtedajšia produkcia o deťoch nepremýšľala ako o potenciálnych divákoch. Výroba bola navyše drahá kvôli kostýmom, na detské programy sa nevyberalo plné vstupné. To všetko boli dôvody, prečo rozprávky nenakrúcať. Až s úspechom Pyšnej princeznej rozbehol štátny film ich produkciu,“ povedal filmový historik Ivan Klimeš v článku českého magazínu Reportér o najnavštevovanejších československých filmoch všetkých čias. Kým na Dovolenú s Andělom si cestu do kina našli vyše 4 milióny divákov, Pyšnú princeznú videlo v kine vyše 8 miliónov divákov, čím sa stala divácky najnavštevovanejším československým filmom všetkých čias. Po dvadsiatich rokoch sa uvažovalo, že vznikne pokračovanie s protagonistami pôvodného príbehu v úlohe rodičov rovnako pyšnej princeznej. K tomu však nedošlo.
Útek od súčasnosti
Pyšná princezná v hlavných úlohách s Alenou Vránovou a Vladimírom Rážom určila povahu a budúce smerovanie rozprávkového žánru v českom filme. „Film Bořivoja Zemana v roku 1952 stanovil, že socialistická filmová rozprávka by svojím vyznením podľa vzoru sovietskych rozprávok mala odrážať súčasnosť a zároveň vychovávať mladých divákov prostredníctvom konfliktov postáv múdrych a hlúpych, prípadne chudobných a bohatých. Ďalšou nepísanou normou sa podľav vzoru Pyšnej princeznej stalo vyzdvihnutie dôvtipu pracujúceho človeka a zosmiešnenie šľachty. Triedny konflikt, ďalší z prvkov importovaných zo Sovietskeho zväzu, však nemal prekryť národnú špecifickosť námetu, prejavujúcu sa napríklad v prízvukovaní českej krajiny,“ napísal v štúdii o českých rozprávkach na portáli Filmovyprehled.cz filmový publicista Martin Šrajer.
Pre Zemana boli rozprávky útekom od súčasnosti. „V symbole a alegórii sme aj tak hovorili, čo sme chceli povedať. V roku 1951 sa nedalo konkrétne povedať, že spev je zakázaný, a tak v rozprávke krajčír preskočí hranice kráľovstva, zaspieva si a zase sa vráti. To sa dalo povedať iba rozprávkou,“ cituje zo Zemanových zápiskov spísaných začiatkom 70. rokov v protialkoholickej liečebni dokument Českej televízie z roku 2016.
O dva roky neskôr, v roku 1954, nakrútil Zeman ďalšiu úspešnú rozprávku a druhý historicky najnavštevovanejší československý film Byl jednou jeden král (1954). Zo socialistických filmových rozprávok sa nedalo feudálov úplne vyšktrnúť, museli sa však prispôsobiť ideológii. Ako vo svojej bakalárskej práci pripomína Tereza Kurečková z Katedry filmových šúdií FF Karlovej univerzity, oproti svojim literárnym predlohám sú postavy kráľovských otcov vo filmoch Pyšná princezná, Princezna se zlatou hvězdou (1959, r. Martin Frič) a Byl jednou jeden král výrazne modifikované. „Hlavným cieľom premeny bolo zbaviť filmového panovníka vážnosti, akej sa mu dostalo v knižnej predlohe. Múdri a mocní králi boli nahradení senilnými a rozmarnými starcami komediálneho charakteru.“ Martin Šrajer k tomu dodáva, že Jan Werich v snímke Byl jednou jeden král je jedným z najvýraznejších komických rozprávkových kráľov v Československu a postava „pomýleného kráľa obklopeného vypočítavými našepkávačmi sa stane príkladom takmer pre všetkých rozprávkových vladárov až do súčasnosti“.
Werichovým sparringpartnerom vo filme je Vlasta Burian v úlohe radcu Atakdále. K úlohe, v ktorej po vojne skúšaný herec zažiaril po dlhom čase, mu dopomohol práve Werich. Kým pre Buriana to bola jedna z jeho labutích piesní, pre Milenu Dvorskú v úlohe Marušky bola snímka odrazom k dlhoročnej úspešnej kariére herečky. Neskôr Bořivoj Zeman nakrútil aj rozprávky Šíleně smutná princezna (1968) a Honza málem králem (1977).
Nemôže byť prekonaná
Po neslávne známom prvom ročníku festivalu československých filmov v Banskej Bystrici koncom 50. rokov, kde sa množstvo snímok a tvorcov stretlo s tvrdou kritikou, Zemana prinútili na istý čas vzdať sa nakrúcania filmov. Dôvodom bol paradoxne aj divácky úspech jeho diel a to, že „nakrúca filmy škodlivé ľudu“. V tom čase učil na FAMU, kde začal pôsobiť už koncom 40. rokov. Medzi jeho žiakov patrili aj Vladimír Svitáček, Karel Smyczek, Věra Plívová-Šimková, Zdeněk Troška či Zdeněk Zelenka. „Často hovoril, že dobrá rozprávka musí mať babičku, kytičku a pesničku. Viem, čo tým myslel, koniec koncov všetko z toho sa často objavuje aj v mojich rozprávkach,“ povedal Českej televízii Zelenka, ktorý nakrútil rozprávky ako Nesmrtelná teta (1993) či aktuálne Kúzelník Žito.
Bořivoja Zemana jeho kolegovia aj žiaci charakterizovali ako čestného dobráka. V dotazníku vyplnenom jeho manželkou, ktorý ukazuje dokumentárny film Bořivoj Zeman, sa o ňom píše, že je nesmierne dobrý, dôverčivý, nesebecký, pracovitý aj obetavý. Vráti sa domov bez kabáta, pretože ho dal svojmu kamarátovi, ktorý nič nemá. „Spomínam s láskou na človeka a filmára, čestného, citlivého umelca Bořivoja Zemana, ktorého Pyšná princezná hádam viac ako tri desaťročia prebúdza fantáziu našich detí, vnukov a hádam aj pravnukov. Nemôže byť prekonaná. Je to krásna a úprimná rozprávka,“ napísal v liste Elmarovi Klosovi v roku 1985 režisér Jiří Krejčík.
