Na čo budú spomínať televízni diváci po tohtoročnom Silvestri? Tí, ktorí strávili posledný večer roka pred televíznou obrazovkou, vedia, že niekoľko silvestrovských špeciálov neponúklo nič, o čom by sa aspoň počas niekoľkých nasledujúcich dní živo diskutovalo.
Program s najväčšou pridanou hodnotou pripravila Dvojka, ktorá stavila na premiérovú hudobnú kvalitu. Posledná hodina roka tu patrila dokumentu U2 naživo v Londýne, v ktorom slávna írska kapela ponúkla piesne zo svojho albumu Songs of Experience a nechala tvorcov, aby nahliadli do zákulisia života slávnych hudobníkov. Večer na Dvojke otváral záznam nedávneho koncertu sedemdesiatnika Pavla Hammela a Prúdov s Ferom Griglákom a hudobníkmi, ktorí v aktuálnej zostave nahradili zosnulých členov. Nechýbalo niekoľko hostí, ako napríklad Gábor Presser z maďarskej formácie Locomotiv GT. Hammel, Griglák a spol. dokázali, že ani po polstoročí na scéne nestrácajú dych a večer divákom spríjemnili hitmi ako Medulienka, Cirkus leto, Učiteľka tanca, Zvonky, zvoňte, Labutie piesne a mnohými ďalšími.
Neštekne po nich ani pes
O čosi skôr ako Prúdy vznikla v Liverpoole kapela The Beatles. Dokumentárna snímka režiséra Rona Howarda The Beatles – roky na turné zachytáva šialenstvo, ktoré v prvej polovici 60. rokov spôsobili „štyri anglické hviezdy so zostrihom podľa hrnca“, vysvetľuje, aký podiel mal na tom manažér Brian Epstein, a k vyváženému mixu dobových dokumentárnych záberov a rozhovorov dodáva dostatok hitov kapely, o ktorej si pred polstoročím niektorí mysleli, že je len jednou z mnohých, na ktoré sa onedlho zabudne. Režisér Richard Lester v snímke napríklad vysvetľuje, ako dostal od štúdia za úlohu nakrútiť rýchlo nízkorozpočtový film (A Hard Day's Night) tak, aby sa dostal do kín ešte v júli 1964, pretože koncom roka po tejto kapele „neštekne ani pes“.
Nielen hudobný zážitok pripravila na Silvestra svojim divákom aj Česká televízia. Jej prvý program nadviazal na tradíciu kedysi populárnych hudobných filmov a filmovo komponovaných hudobných programov plných hviezd. Hotel Hvězdář združil dve desiatky osobností, ktoré dali nový šat hitom Václava Neckářa a vzdali mu hold. Holdom muzikálovému žánru a Hollywoodu je zase oscarový La La Land, ktorý vysielala česká verejnoprávna dvojka.
Hity liverpoolskeho kvarteta nezneli len na obrazovke RTVS. The Beatles v instantnejšej podobe ponúkol divákom jojkársky silvestrovský špeciál Inkognita. Od bežnej podoby sa obľúbená relácia, v ktorej Zdena Studenková, Jozef Vajda či Michal Hudák hádajú povolania niekoľkých hostí, líšila tým, že medzi jednotlivými kolami hádania hrala revivalová kapela The Backwards imitujúca The Beatles. A tiež tým, že hosťami neboli neznámi ľudia, ale mladí protagonisti jojkárskeho seriálu Naši. Silvestrovské dekorácie, zmena hostí a to, že namiesto ich súčasného povolania sa hádalo to, čím by v budúcnosti chceli byť, však ešte nerobia plnohodnotný silvestrovský program. Nechýbali síce vtipné historky ani hudba, stále však išlo iba o ďalšie pokračovanie Inkognita. Hoci vydareného a vo sviatočnejšom šate.
Hudba k chlebíčkom i do tanca
To isté platí v prípade silvestrovského špeciálu súťažnej šou Milujem Slovensko, ktorou televízny večer otvárala Jednotka. „To je hrozné, tí herci sa tam úžasne zabávajú a my sa doma nudíme,“ spomínala v nej herečka Oľga Belešová na to, ako kedysi televízne Silvestre hodnotili pred obrazovkou jej rodičia. Také zlé to na Jednotke nebolo, ale platí to isté, čo v prípade Inkognita, po ktorom JOJ-ka zaradila mix spevu, ľudovej zábavy, piesní, historiek a hostí s Ondrejom Kandráčom a so Štefanom Skrúcaným. Program, ktorý v ľavom hornom rohu obrazovky zdobil titulok premiéra, však bol iba zostrihom už odvysielaných častí. Ako taký ponúkol svojej cieľovej skupine príjemný čas s hudbou do pozadia, k chlebíčkom i do tanca. Až krátko pred polnocou vystriedal archívne zábery aktuálny novoročný prípitok a potom zábava pokračovala.
Na Jednotke večer vrcholil špeciálom relácie Eleny Vacvalovej Zlaté časy. Okrem stáleho hosťa Milana Lasicu privítala speváčku Katku Knechtovú, herca Adyho Hajdua a herca a hudobníka Ondřeja Brzobohatého. Večeru príjemných spomienok hostí, ktoré dopĺňali projekcie z archívu, by možno prospelo viac hudobných čísel. Opäť však platí to, čo v predchádzajúcich prípadoch. Diváci, ktorí by od Silvestra očakávali program plný komických scénok, hudby a tanca, sa ničoho podobného nedočkali. Televíznemu Silvestru na Slovensku tak chýbal nápad, invencia, osobitosť, snaha prekvapiť, zaujať niečím netradičným. Kedysi samozrejmé ingrediencie výkladnej skrine vysielania. Nie je to žiadna novinka, ale stav, ktorý trvá už roky, a asi sa s ním treba zmieriť.
Pozitívom silvestrovského programu na druhej strane bolo, že každá televízia ponúkala iný druh zábavy a divák si mohol vybrať (s výnimkou spomínanej silvestrovskej šou v duchu tradícií Československej televízie) podľa toho, čo od silvestrovského televízneho programu očakáva. Na nenáročnosť divákov stavila televízia Markíza, ktorá na tvorbu vlastného silvestrovského programu úplne rezignovala. V posledných hodinách roka ponúkla štvrtú časť českej komédie Kameňák. Štafetu po režisérovi Zdeňkovi Troškovi už síce prebral Ján Novák a Troškov scenáristický tím nahradil Marcel Bystroň, aj štvrtý film zo série však ponúkal rovnako ošúchané, nevydarené či trápne vtipy, rovnako nemotorne pozliepané. Druhú časť silvestrovského večera venovala Markíza Troškovým Babovřeskom 2.
