Keď sa v roku 1966 americký herec Kirk Douglas vybral spolu s manželkou prvýkrát za železnú oponu, navštívil na pľaci aj režiséra Karla Zemana, ktorý práve nakrúcal Ukradnutú vzducholoď. „Douglas sa chcel osobne stretnúť s otcom, s režisérom, ktorý podľa svetovej verejnosti najlepšie adaptoval a sfilmoval Vernove romány,“ píše v knihe Karel Zeman a jeho kouzelný svět filmárova dcéra. Pripomína, že Douglas predtým (1954) úspešne stvárnil hlavnú úlohu vo verneovke 20-tisíc míľ pod morom z dielne štúdia Walta Disneyho. Hoci Zeman disponoval nepomerne menšími rozpočtami a technickým vybavením, jeho filmy za svetom nezaostávali. V mnohom boli dokonca priekopnícke.
Ako to bolo s Jurským parkom
Zemanova tvorba slávila obrovské úspechy vo svete. A vlastne slávi dodnes. Český marketingový manažér a bloger Martin Jaroš sa nedávno na facebooku podelil s tým, ako reagovalo publikum na Zemanovu Cestu do praveku (1955) na filmovom festivale v Katare. „Vedľa nás sedia nejakí Španieli, ktorí fascinovane zostávajú až do konca, aj keď nemôžu rozumieť ani slovu. Neveria nám, keď im hovoríme, že tento český Jurský park je z roku 1955,“ napísal Jaroš.
Apropo Jurský park (1993). Hoci sa niekedy možno stretnúť s tým, že Zemanov film o ceste štyroch chlapcov proti prúdu rieky aj času, na ktorej stretnú mnohé vyhynuté tvory, Spielberga inšpiroval, nie je to vraj tak. „Tvorbu Karla Zemana nepoznám, ale dúfam, že niekedy v budúcnosti hádam budem mať príležitosť niektoré z jeho filmov vidieť,“ povedal pre Mladú frontu Dnes Spielberg v roku 1993 a o Zemanovi sa vraj vyjadroval s úctou.
Zeman, ktorého prezývali aj český Meliés, podľa francúzskeho priekopníka trikového filmu, bol totiž sám novátorom. V Ceste do praveku spojil animovaný, bábkový aj hraný film a aby všetko spolu fungovalo, vytváral rôzne filmové triky. „Dnes sa čudujem, kde som našiel odvahu, pustiť sa s takmer holými rukami do takého neobvyklého projektu,“ povedal v knihe, ktorú o ňom v roku 2015 napísali jeho dcéra a sestra. Nakrúcalo sa aj na Slovensku na divokom Váhu medzi Sereďou a Šaľou, kde je dnes Vodné dielo Kráľová. Prúd rieky bol taký silný, že kameru museli upevniť na vojenské kovové lode. „Otec bol dobrý plavec, ale raz nebezpečenstvo rieky podcenil a prúd rieky ho stiahol do víru. Začal sa topiť. Po hodinovom zápase o život sa z vody dostal von,“ spomína v knihe režisérova dcéra s tým, že Zemana pred koncom nakrúcania odviezli so zápalom pľúc do nemocnice do Šale, odkiaľ sa však ponáhľal, aby film dokončil. S následkami nedoliečenej choroby potom bojoval celý život.
Všade vám uznanlivo stisnú ruku
Film mal ohromný úspech. „Cesta do praveku. Vyslovte tieto dve slová v dvadsiatich dvoch rôznych jazykoch a všade vám uznanlivo stisnú ruku. Prijmite tú poctu za Karla Zemana,“ písala dobová tlač o snímke, ktorá sa premietala v mnohých krajinách sveta a získala ceny v Benátkach, Edinburghu, Mannheime či Moskve. Svet však o Zemanovi počul už dávno predtým. V polovici 40. rokov nakrútil spolu s menovcom Bořivojom Zemanom prvý dochovaný český film, ktorý kombinuje hrané sekvencie s bábkovými Vánoční sen. Snímku nakrúcal pôvodne ako animátor s režisérkou Hermínou Týrlovou. Pôvodný negatív však zhorel, Týrlová sa zrútila a odmietla robiť film odznova. Tereza Veselá vo svojej diplomovej práci o režisérovi a jeho mediálnom obraze, ktorú obhájila na Karlovej univerzite, pripomína, že film ocenili v Cannes a dočkal sa aj amerického remaku. Podobných priekopníckych snímok vytvoril Zeman niekoľko. V každom ďalšom filme sa snažil hľadať nové možnosti a postupy, nové cesty, niekedy aj nepredstaviteľné. Tak, ako keď sa vo filme Inšpirácia (1949), ktorý slávil úspechy napríklad aj v Indii, rozhodol, že bude pracovať s bábkami z absolútne nevhodného a neohybného materiálu – zo skla.
Bábky všeobecne boli Zemanovou láskou. Ako dieťa dostal bábkové divadlo a fascinovalo ho, že môže vytvárať svet, kde je pánom on. Svoju prácu s bábkami rozvíjal aj neskôr v ochotníckom divadle v Kolíne. Na prianie rodičov vyštudoval najskôr dva roky obchodnej školy, potom však odišiel do Francúzska, kde sa zaúčal do tajomstiev reklamného výtvarníctva. Svoj prvý film nakrútil práve vo Francúzsku. „Dostal som za úlohu nakrútiť krátku reklamnú snímku metódou kresleného filmu. Skúsenosti, samozrejme, neboli, vedel som o tom veľmi málo, a tak som si vypožičal film s kocúrom Felixom a tam som okienko po okienku s lupou v ruke prezeral jednotlivé fázy,“ cituje Zemana Tereza Veselá. „Keď som spoznal princíp animácie, bol som od tej doby presvedčený, že tento zázrak oživenia by bol možný aj s bábkou. Bábky – to bola predsa moja stará láska a ja som chcel pre tento rozprávkový svet nájsť nové umelecké uplatnenie. Širšie, bohatšie a väčšie. Chcel som im dať nový priestor a novú hodnotu,“ cituje Veselá z rozhovoru so Zemanom uverejneným v Lidovej demokracii v roku 1986.
Tromfol Wellesa aj Kurosawu
V roku 1942 začal Zeman pôsobiť ako animátor a režisér vo Filmových ateliéroch Baťa v Zlíne a aj keď ho neskôr lákali do Prahy, jeho domovským štúdiom zostal premenovaný Gottwaldov. Vedel totiž, že v Prahe by nemal toľko tvorivej slobody. Celovečerným debutom Karla Zemana bol dobrodružný Poklad Vtáčieho ostrova (1952), v ktorom spojil dvojrozmernú animáciu s trojrozmernými bábkami. Nasledovala Cesta do praveku a prvá adaptácia románu Jula Verna Vynález skazy (1958). Príbeh geniálneho vynálezcu, ktorého objav môže zničiť svet, a on si neuvedomuje, komu slúži, mal premiéru na Svetovej výstave v Bruseli v roku 1958. Pri koncipovaní výtvarnej stránky vychádzal Zeman z pôvodných rytín, ktoré dielo Jula Verna ilustrovali a jemu kedysi pomáhali budovať obrazotvornosť. „Aby snímka vyvolala dojem starých rytín, je čiernobiela a všetky kostýmy, kulisy, rekvizity a celistvé plochy sú prúžkované. Herci mali mať prúžkami pokreslenú dokonca aj tvár, čo sa však nakoniec pre veľkú prácnosť nerealizovalo,“ píše Tereza Veselá a potvrdzujú to aj skice v knihe o Zemanovi.
Snímka mala obrovský úspech, predala sa do rekordných 97 krajín a z Bruselu si režisér odniesol cenu, ktorú pred ním získali René Clair a Vittorio de Sica, a zvíťazil v konkurencii režisérov ako Orson Welles či Akira Kurosawa. „Celkom nová metóda, ktorú otec zaviedol do svojich filmov vo Vynáleze skazy a neskôr v nej pokračoval aj pri ďalších svojich trikových filmoch, bola taká osobitá, že ju vo svete označovali filmoví kritici ako ,zemanovský vynález'. Bola to syntéza reálneho a fantastického, reálnych hercov a animácie, skutočných krajín a maľovaných kulís,“ napísala Zemanova dcéra.
„Keď som vyrastal v Burbanku, dávali dokument o Karlovi Zemanovi, ktorý ukazoval jeho kreatívny proces a ten bol pre mňa nesmierne inšpiratívny,“ spomínal pred niekoľkými rokmi v Prahe americký režisér Tim Burton. Medzi snímkami, ktoré ho oslovili, menoval aj Zemanovho Baróna Prášila (1961). V 60. rokoch Zerman nakrútil aj Ukradnutú vzducholoď (1966) podľa Verna, Bláznovu kroniku (1964), v ktorej jednu z hlavných úloh stvárnila Emília Vášáryová, a svoj posledný kombinovaný trikový film a takisto posledný podľa Verna Na kométe (1970). Ústredný pár tu vytvorili Emil Horváth ml. a Magda Vášáryová, ktorá bola v tom čase na vrchole slávy a išla z jednej výnimočnej roly do druhej. Okrem Vláčilovej Markéty Lazarovej (1967) sa koncom 60. rokov objavila v Jakubiskových trezorových filmoch Zbehovia a pútnici (1968) a Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) či v Sladkom čase Kalimagdory (1968).
„Prečo vôbec nakrúcam filmy? Hľadám Krajinu nikoho, ostrov, na ktorý ešte nevstúpila noha filmárova, planétu, na ktorej ešte žiadny režisér nevztýčil vlajku objaviteľa, svet, ktorý existuje iba v rozprávkach,“ citovalo Zemana jeho múzeum, ktoré jednému zo svetovo najznámejších českých filmárov otvorili v roku 2012 v Prahe.
