Dnes sa už ľudia porozprávajú skôr na káve alebo pri dlhšej ceste autom, alebo ešte častejšie – cez počítač či telefón. Málokedy je čas na príjemný pocit chôdze s blízkym človekom, pri ktorom sa myšlienky odvíjajú inak než v pasívnej pozícii. Dlhá prechádzka Masaryka s Čapkom možno narobí divákom chute viesť takéto intelektuálne dišputy v prírode.
Prostredie a pohyb iste obohacujú myšlienky. No pre diváka v kine to môže byť aj sklamanie, že sa vo filme nič iné neodohráva, len dialóg vo dvojici na cestičkách v parku. Ak však pôjde na tento film pripravený, vediac, čo ho čaká, môže si zvláštnu formu snímky vychutnať. Masaryk s Čapkom sa budú rozprávať naozaj o zaujímavých veciach a nebudú to len intelektuálne tirády. Muži sa totiž stretli za dramatických okolností, riešia rôzne životné prekážky a dokonca aj Masarykovu zamilovanosť. V hlavnej úlohe sú teda síce slová, ale pre diváka bude zaujímavé, ako sa režisér Jakub Červenka náročného zámeru zmocnil. Scenár filmu napísal Pavel Kosatík, ktorý je známy v umení približovať osobnosti umenia a politiky. Kameramanom filmu je rovnako uznávaný Jan Malíř, ktorý sa s témou pohral. Najväčšia zodpovednosť však leží na hercoch Martinovi Hubovi a Janovi Budařovi, ktorí stvárnili zaujímavých mužov českej histórie.
Zaujímavé je, že Masaryka hrá opäť Martin Huba, ktorý sa už v tejto úlohe v Česku predviedol. V rozhovore pre náš magazín sme sa ho pýtali, prečo ho českí režiséri obsadzujú do tejto postavy a ako sa mu Masaryk hrá. Čo pre túto rolu musel urobiť? „Nechal som si narásť fúzy. Ale inak – aj ja som sa nad tým zamýšľal a pýtal som sa režiséra Jakuba Červenku, prečo si vybral mňa a on povedal: Víte, pane Hubo, vy jste starej chlap, ale máte klukovské oči. Nehrá tam teda rolu, či som Slovák alebo Čech, a som veľmi šťastný, že som sa na tom nakrúcaní mohol zúčastniť.“
Takže nastala príležitosť pozrieť si v kine, ako sa to Martinovi Hubovi podarilo. A divák sa môže príjemnou formou oboznámiť aj s knihou Hovory s TGM, ktorú napísal Čapek a ktorá by mala patriť do všeobecného rozhľadu vzdelaného Stredoeurópana. Je to len chuťovka, ale azda privedie diváka aj k prečítaniu knihy. Alebo aspoň k tým prechádzkam po cestičkách v parkoch a prírode, pri ktorých sa tak dobre premýšľa a rozpráva s blízkou dušou. Film sa nakrúcal priamo v topoľčianskom parku, kam chodil prezident Masaryk na dovolenky.
Martin Huba bol zvedavý, ako film ľudia prijmú: „Nie je to totiž vôbec akčný film, nebehajú tam kone, vlaky sa tam nezrážajú, nie sú tam explózie. V dnešnej dobe, keď nie je päť strihov naraz, divák sa nudí. Ak neurežú niekomu hlavu alebo uši, nie je spokojný. Skrátka, nie je jednoduché udržať pozornosť diváka 90 minút.“ U nás sa dnes veľa (a často diletantsky) diskutuje o demokracii a o tej je reč aj vo filme. Diváci by teda mali mať trpezlivosť vypočuť si niečo na túto tému aj na vyššej úrovni. „Masaryk tam nie je ako chladná ikona z učebníc, nie je to mumifikovaná predstava. Chceli sme ho poľudštiť. Možno prezradíme niektoré jeho momenty slabosti, ale – nestratí úctu. On to tiež nemal ľahké, bol to však energický chlap. Chcem dúfať, že ľudia ten film vydržia,“ želá si herec.
