Stvárnila v nej masérku Miu, ktorá sa spolu s priateľom Igorom a ďalšími dvoma dobrodruhmi vydá preskúmať miesto, kde kedysi zmizlo viacero osôb. Mysteriózny triler podľa predlohy Jozefa Kariku o nevysvetliteľných záhadách a miznutí ľudí v okolí pohoria Tribeč prišiel do slovenských kín vo štvrtok. O jeho nakrúcaní, spolupráci s režisérom či o hereckej budúcnosti porozprávala herečka pre Pravdu.
Foto: Stana TOPOLSKA/TV JOJ
Do povedomia širšieho publika vás dostala televízna tvorba, napríklad seriál Oteckovia. Cítite sa komfortnejšie vo svete televízie alebo vo svete filmu? V ktorom z nich si predstavujete svoju budúcnosť?
Momentálne som v štádiu, že v rámci hereckej kariéry sa nepozerám do budúcnosti. Som vďačná za to, čo som si v rámci hereckej práce mohla doteraz vyskúšať, som rada za všetky skúsenosti, no nerozmýšľam nad nejakým novým projektom alebo nad tým, v ktorej sfére by som zostala. Je to určite aj tehotenstvom, že sa od tohto všetkého teraz vzďaľujem a neviem ani povedať, kedy a či vôbec sa do toho vrátim. Zmýšľanie o nejakej hereckej kariére sa u mňa momentálne zastavilo, neviem teda príliš na túto otázku odpovedať.
Trhlinu ste nakrúcali pri Tribeči, kde vraj záhadne miznú ľudia. Mali ste strach?
Panoval vo mne strach a neistota, najmä po prečítaní knihy. Boli to skutočne zvláštne pocity, a pokým som knihu neprečítala, nemala som z nakrúcania žiaden strach. Bola som zvedavá, aké to tam bude, ale keď sme tam prišli, bol to úplne normálny les, ako ktorýkoľvek iný. Aj prvý deň sa niesol v pokojnom duchu, ešte som žartovala a pýtala sa: Stane sa niečo, nestane sa niečo? (smiech). Nič sa však nestalo, ani som nebola nejako paranoidná z toho miesta. Nemôžem však povedať, že som tomu, čo sa tam stalo, neverila, mám voči týmto veciam určite rešpekt, no tentoraz som si to nepripúšťala. Išlo o prácu, nakrúcali sme tam. Možno keby sa tam niečo udialo, vnímam to inak, ale prebehlo to naozaj všetko v poriadku.
Ako sa vám spolupracovalo s režisérom Petrom Bebjakom?
S Peťom sa mi veľmi dobre spolupracovalo, už keď som bola na kastingu, som vedela, že ak ma vyberú, tak to bude fungovať. On je veľký pohoďák. Je mi tiež veľmi blízky, veľmi dobre sa nám spolu komunikovalo, vedel mi všetko jasne vysvetliť, podať to. Ja som to zase vedela uchopiť. Fungovalo to. Je mi veľmi sympatický kvôli tomu, aký je človek, akú má povahu, ale aj preto, ako pracuje celkovo s ľuďmi na pľaci. Bola som teda veľmi spokojná.
Už 7. februára príde do slovenských kín ďalší film, v ktorom hráte, Na streche Jiřího Mádla. Čo môžu diváci od neho očakávať?
Je to trocha iný žáner než Trhlina, myslím si, že to nebude príliš film pre tínedžerov, ale osloví skôr staršie publikum. Aj hlavnú úlohu stvárnil pán Alois Švehlík, ktorý je zástupcom staršej hereckej generácie. Môj charakter nebol príliš odlišný od toho, čo hrám v Trhline, vlastne skoro vždy hrám veľmi podobné typy postáv. Zaujímavé však bolo, že v tomto filme hrám postavu iného pôvodu, než si pán Švehlík myslí, že som. Je to celé zamotané a moja postava so sebou nesie isté tajomstvo. Vždy som si chcela zahrať postavu, ktorá by napríklad celý film mlčala, a i keď tu som predsa len občas prehovorila, bolo to asi najbližšie mojej vízii. Išlo tam skôr o herecké detaily a mimiku. Práve toto ma lákalo si vyskúšať. I keď je pravdou, že aj v Trhline bolo pár podobných momentov.
