Recenzia: Favoritka rozosmeje, rozcíti aj chytí za srdce

To by však nebol on, ak by v tom nebol nejaký háčik. Zatiaľ čo tradičné historické drámy ukazujú vždy pomerne veľmi konzervatívnym a mierne povrchným spôsobom len pozlátku na kráľovskom dvore, Lanthimos vo Favoritke podáva maximálne rafinovaný obraz danej doby čo najúprimnejšie a najdôveryhodnejšie. Nechýba tak špina, krv, sex, nadávky, obscénnosti a absurdity.

Prvé husle hrajú vo filme tri silné, nebojácne a prefíkané ženy – nemotorná a mierne komická kráľovná Anna (Olivia Colmanová), jej manipulatívna, vypočítavá a zákerná dôverná priateľka Sarah (Rachel Weiszová) a krásna, lišiacka Abigail (Emma Stoneová). Práve ona pomaly rozohráva čoraz nebezpečnejšiu hru, ktorá nezostane bez následkov. Muži predstavujú len akýchsi pajácov, ťuťmákov do počtu, počúvajúcich a plniacich rozkazy, pričom nosia viac mejkapu a parochní než ženy samy. Lanthimos spolu so scenáristami Deborah Davisovou a Tonym McNamarom buduje hneď od začiatku členením príbehu na kapitoly citlivo, umne a dôrazne napätie. Pomocou malých detailov a neustáleho zamotávania príbehu necháva diváka stále v strehu, pričom mu dávkuje nemalú porciu skvelého humoru naberajúceho miestami až groteskný charakter.

Lanthimos zároveň asi najviac v rámci svojich doterajších filmov necháva trom hlavným herečkám priestor na predvádzanie sa. Akoby nesúperili len ako postavy vo filme, ale zároveň aj v skutočnosti vo svojej profesii, so snahou čo najviac vyniknúť a byť tou lepšou, čo je nanajvyš fascinujúce. Ich herecký koncert nezostal bez povšimnutia ani pri oscarových nomináciách a tak všetky tri majú možnosť si 24. februára odniesť prestížnu zlatú sošku, pričom pre Colmanovú by to bolo po prvý raz. Celkovo má film 10 oscarových nominácií.

Favoritka je miernym odklonom od režisérových tajomných a ultrabizarných snímok. Je menej kontroverzná a viac prístupná, konvenčnejšia, vôbec to neprekáža. Stále totiž ide o nesmierne precízne, remeselne úchvatné a elegantné dielo. Funguje všetko, od kostýmov, rekvizít, kamery, strihu, zvuku, perfektnej hudby až po motivácie a vykreslenie postáv. A koniec koncov Lanthimosove obľúbené témy a motívy z jeho predošlých filmov ako pretvárka, pokrytectvo, skazený charakter či ľudská krutosť sú výrazne prítomné aj tu. Favoritka je jasným zásahom do čierneho a hádam prvým filmom tohto roku, ktorému prakticky nie je čo vyčítať. Nič mu totiž nechýba, má všetko, čo treba pre skvelý, zábavný, no zároveň silný a katarzný kinozážitok. Rozosmeje, rozcíti aj chytí za srdce.